Draci

Sen

Roztvoril som oči a to čo som uvidel ma nepotešilo. Zhorené domy. Celé mesto bolo zničené. Hneď ma napadlo či ich pozabíjali.
"Nikoho nezabili. Chceli ich len zajať." Upokojil ma Night aspoň z časti. Postavil som sa a išiel ku vode.
"Čo ideš robiť?" Vyzvedal Night.
"Čarovať." Odpovedal som jednoducho. Zdvihol som ruku a sústredil sa na vodu. Nič.
"Skús to precítiť. Uvoľni sa. Daj priestor svojim emóciam." Poradil mi Night.
"To nepôjde. A musíme už ísť."
"Ako myslíš."
Night už bol dostatočne veľký aby som na ňom letel. Váhavo som naňho vyskočil a pevne sa chytil. Night sa odrazil a zamával krídlami. Chvíľu ostal vysieť vo vzduchu aby som si na ten pocit zvykol.
"Poď." Zavelil som.
Night sa veľkou rýchlosťou rozletel dopredu a ja som mal čo robiť aby som nespadol.
Krajina pod nami rýchlo ubiehala a ani som sa nenazdal a už bolo poludnie. Night pristál aby som mohol začať robiť táborisko a on sám sa vydal loviť.

Keď už sme boli po jedle, museli sme si ľahnúť. Night bol unavený z lietania a ja z držania sa celý deň v jednej polohe. Ľahol som si vedľa Nighta ktorý ma prikryl svojím krídlom.
"Dobrú."
"Aj tebe."
Hneď som upadol do ríše snov.

Čo sa to deje? Kde to som? Sú tu samé skaly a naokolo iba more. Musím byť na skalnatom ostrove. Čo tu robím? Zrazu sa objavila sivá hmla a prehovorila.
"Ste ešte slabí na túto výpravu na ktorú ste sa vydali. Potrebujete obaja ovládať mágiu ale normálna vám nejde. Príďte sem a ja vás zaučím."

S trhnutím som sa zobudil.
"Čo to sakra bolo?"
"Aj tebe sa to snívalo?" Ozval sa Night.
"Myslel som si že spíš. A ak myslíš hovoriacu hmlu, tak áno to sa mi snívalo."
"Presne to myslím. Bolo to určené len pre nás."
"A myslíš že je to pravda?" Pochybovačne som sa opýtal.
"Je to pravda. Z tých slov som cítil silu a pravdu. Mali by sme sa tam aspoň ísť pozrieť." Povedal Night.
"Ale čo..." začal som.
"Ostatní? A čo si chcel robiť ak by sme tam prišli? Neovládaš mágiu. Nemohol by si sa postaviť ani jednému nie to ešte celej armáde temnomágou." Pravdivo hovoril Night.
"No, dobre. Ale vieš že skalnatý ostrov nazývajú aj prekliatym?"
"To, lebo nevedia čo tam je. O chvíľu svitá, idem niečo naloviť a potom pôjdeme." Povedal a odletel.

Povzdychol som si. Akú mágiu nás bude chcieť naučiť tá hmla? Z jeho rozprávania viem, že žiadna normálna to nebude.

Keď sa Night vrátil s nejakými srncami, tak sme si ich opiekli. Zbytky, ktoré ostali, som si dal do vaku a kosti hodil do lesa aby ich našli vlci.
Pozrel som sa na Nightfalla.
"Neboj sa, dám pozor aby sa nám nič nestalo. Vedel by som ak by to bola pasca." Uistil ma Night.
Nasadol som naňho, pevne sa chytil a zavelil.
"Nesmieme márniť čas. Ďalší cieľ je skalnatý ostrov!"

Po dlhej pokojnej ceste sa všetko zvrtlo. Začali na nás strieľať temnomágovia. Night pozor! Skús vyletieť nad mraky aby nás nevideli.
Ako som svojou mysľou zavelil tak sa stalo Night vyletel nad mraky. Teraz sa drž, lebo musíme ujsť skôr ako oni nasadnú na drakov. Povedal mi. Chytil som sa ho čo najpevnejšie a čakal čo urobí.
Zničoho nič sa rozletel takou rýchlosťou, že som počul iba šialene pískajúci vietor. To je šialené! Povedal som svojou mysľou, lebo inak by ma nepočul. To máš pravdu. A čím budem starší, tým budem rýchlejší. No nie je to úžasné? Radostne mi povedal Night. Rýchlejší? To sa ešte dá? Neveril som.

A takto započalo ďalšie dobrodružstvo v tomto už dosť veľkom dobrodružstve.