Ours || h.s (Slovak Translation)

20.

HARRYHO POHĽAD.

"Vítajte študenti. Obávam sa, že mám pre vás zlé správy."

Zlé správy? Nie. Nie. V poslednej dobe zlých správ už bolo dosť. Nemyslím si, že s Lizou zvládneme ďalšiu zlú správu.

Potom, čo žena spomenula zlé správy, väčšina študentov sa naklonilo a začalo venovať pozornosť.

Znova prehovorila. "Ako možno všetci viete, vaši rodičia a opatrovníci zaplatili veľa peňazí, aby vám sem umožnili chodiť. Hovorí sa mi to s ťažkým srdcom, ale došlo k podvodom s peniazmi zo školskej pokladne."

Mnoho študentov začalo jačať a kričať. Žena sa ich snažila upokojiť.

Obrátil som sa na Lizu, aby som videl, čo si myslí, ale jej očí boli zameraná na ženu.

"Liza? Čo si o tom myslíš?" spýtal som sa.

"Myslím, že je to smiešne. Doriti, toto sa predsa stáva len v knihách a filmoch." Zasmiala sa.

Žena začala znovu hovoriť. "Všetko bude v poriadku. Len musíme byť na chvíľu pod zámkom. Nikto neodíde ani nepríde do školy, pokiaľ to polícia nevyšetrí. Vyučovanie bude zastavené minimálne jeden mesiac."

Niektorí študenti sa radovali, zatiaľ čo ostatní boli v zúfalstve.

"Ale! Zaviedli sme nové pravidla. Zostanete vo svojich izbách, zdržíte sa drámy a hlavne pohlavného styku. Nepotrebujeme vyšetrovanie vraždy alebo pobehujúce deti."

Študenti sa stále radovali kvôli zrušenej škole.

"Všetci ste prepustení!"

"Páni," povedala Liza.

"Čo?" spýtal som sa.

"Nič. Len... páni."

x x x x x

Ležali sme v Lizinej izbe, zatiaľ čo sme sa pozerali na telku. Robili sme to celý deň.

Ale nesťažujem si. Aspoň s ňou môžem tráviť viac času.

"Harry?"

"Áno?"

"Čo myslíš, že sa bude diať?"

"Čo tým myslíš?"

"No, keďže nemáme školu, toto miesto sa premení na blázinec. Som rád, že nemáme školu, ale ostatní sa tu zbláznia. A to nemôžem ani opustiť školu," povedala.

Začal som o tom premýšľať. Opatrne som zvolil svoje slová. "No, to jednoducho znamená, že budeme musieť zostať tu. Tu sme pred nimi v bezpečí... a sme spolu."

Začervenala sa a schovala si predo mnou tvár. "Čo som urobila, že som si ťa zaslúžila?"

Tú istú otázku sa pýtam seba každý deň.

x x x x x

O TÝŽDEŇ NESKOR.

LIZIN POHĽAD.

Rodičom som ešte nepovedala o celej veci.

Keby som to urobila, poslali by ma prvým lietadlom domov. Chápem, prečo sa tvária, že sa starajú, keď v skutočnosti to nie je pravda.

V priebehu minulého týždňa sa škola zmenila od zlého k horšiemu. Prvé dva dni neboli tak zlé. Boli tu malé žartíky, a občas sme videli bozkávajúci par na chodbe.

Ale teraz.

Je to ako večierok bratstva 24/7. Väčšina učiteľov odišlo. Tí, ktorí boli nútení zostať, zostávali vo svojej izbe alebo učebni. Ľudia všade pili a drogovali. Neviem, ako to som prepašovali, keďže nemôžeme opúšťať školu.

Som si istá, že jedno dievča odtiaľto je tehotné. Ľudia tu sexujú skoro stále, zakaždým, keď prechádzame s Harrym okolo nejakej izby, počujeme odtiaľ vzdychajúce hlasy.

Harry sa ma pýta, čo robia, a ja mu vždy poviem to isté. Že jej pomáha kosiť svoj trávnik. A on vždy povie, že v izbách nie je trávnik.

A teraz som sedela vo svojej izbe, čakajúc na Harryho. Šiel si po nejaké svoje veci. Cesta z mojej izby do jeho trvá asi 5 sekúnd a za tých 5 sekúnd sa môže v tejto škole hocičo stať teraz.

Kde toľko je. Odišiel pred 20 minútami. Nemalo by mu to trvať tak dlho.

Pootvorila so dvere, aby som zistila, či nie je niekto nablízku. Na chodbe bolo len pár ľudí. Prebehla som k jeho dverám a zbesilo zaklopala.

Žiadna odpoveď.

Zaklopala som znova.

Žiadna odpoveď.

Dvere boli odomknuté. Bolo to divné, Harry vždy zamyká a to najmä v poslednej dobe.

Nakukla som dnu a preskúmala izbu. Okamžite sa mi do tela nahrnul strach. Harryho izba je vždy, a tým myslím vždy uprataná.

Na Harryho podlahe ležal jeho mobil a hromada oblečenia, ktoré si chystal priniesť do mojej izby.

To nie je dobré.

x x x x x

HARRYHO POHĽAD.

"Prestaňte! Nechajte ma na pokoji!" kričal som.

Dvaja chlapci ma niesli niekam dole. Nakoniec zastavili a odhodili ma.

Poobzeral som sa a všimol si, že som v šatníku.

Nie.

Vzhliadol som a za chlapcami sa objavila Amber, ktorá im následne dala peniaze.

"Urobila som všetko, čo som mohola," povedala.

"Čože?"

"Som sexy! Som bohatá! A som oveľa lepšia ako tá tvoja úbohá priateľka! Dokonca aj naši otcovia sa nás snažili dať dokopy. Čo viac som mala urobiť?!"

"A-mber."

"Ak nie si so mnou. Nebudeš s nikým."

A s tým zabuchla dvere a zamkla ich.

Nie.

"Amber p-prosím, nerob to! Nemôžem tu byť!" Začala som revať.

Ona zakričala. "Neboj sa, prinesiem ti všetky potrebné veci. Teraz, keď mám len pre seba."

Nie.

Nie!

NIE.

Nemôžem tu byť . Nemôžem dýchať. Je to ako predtým.

Začal som búšiť na dvere a kričať nesúvislé veci tak hlasno, ako som len dokázal.

Chcem Lizu.

A ani som nevedel, že Amber už odišla.

Začal som búchať hlavou a rukami tak silno a opakovane, ako to len šlo. Ale už som nevládol. Už nie.

||

Ospravedlňujem sa za dlhú pauzu, ale v poslednej dobe nemám čas skoro vôbec na nič. Určite to chápete. 

Amber je naozaj chorá :D Čo si o časti myslíte vy?

Vanesa x