Môj krásny, mladý učiteľ

#52

"Áá Kevin prosím".

"Čo je". Hnusne sa na mňa pozrel.

"Je mi strašne zle". Kevin ma niesol na rukách do školy, cítila som sa debilne, keďže ma brat niesol na rukách, ale sama by som takm nedošla.

V škole bolo strašne rušno, hluk, chauz, hrôza. Carlena spokojne prikráčala ku mne, zatiaľ čo ja som skoro hodila šabľu.

"Ako to robíš Carlena? Veď si pila viac ako ja"!

"Tak to sa mýliš moja, no a hodila som do seba tabletu na bolesť hlavy, brucha a aby som nezaspala. No a som v pohode".

Keď sme vkročili do triedy oči smerovali rovno na mňa. No ták to vyzerám až tak zle? Hneď som uvidela Eliota ako na mna pozerá, to bolo ešte v pohode, ale keď sa už blížil ku mne...

"Spencer"? Pozeral sa na mňa zdesene, a ústa mu behali hore dole.

"Čo? Nikdy si nevidel dievča s opicou"?

"Dúfam že to nie je kôli, snáď som niečo nespôsobil".

"To ešte neviem Eliot, ale dosť si to tou pusou posral".

"Spencer prepáč mi to fakt ma to mrzí, keď ja som nemohol odolať".

Carlena mi pomôže sadnúť si a ja sa snažím vnímať profesorov, ktorý k nám prikráčali.

Po škole...
"Ahoj". Pozdravila som sa Kevinovy a hneď smerovala do postele. Hneď ako som sa na ňu hodila som zaspala. Ani sa nedivím, veď som úplne doriadená.

"Spencer prepáč, ale zdá sa mi že si ešte decko a že sa jebkáš s každým druhým".
Prikráčal ku mne John. "Čo tým chceš povedať"? Skloním hlavu a začnem plakať. "Ty sa ešte pýtaš"? "Že sa pýtam? Čo také hrozné som urobila? On pobozkal mňa nie ja jeho John, už to pochop"! "To nieje len o tej puse, mám inú".
"Čo? A to mi hovoríš len tak"? Začala som po ňom kričať. "John ja som ťa milovala a ty spávaš s inou"? "Život je krutý ty sviňa". Zrazu zmizol, nechal ma stáť samu uprostred noci. Neverím že to je ten istý John.

Bože, zobudila som sa zo sna, ktorý nedával ani zmysel. Alebo predsa len zmysel mal?
Bolo 20:46 hod. Nebola som pripravená do školy a ani na noc. John sa mi stále neozýval, keď si to tak vezmem, niesom vinná. Ak ma Eliot pobozkal, ja za to nemôžem a John by to mal vedieť. Čo som spravila? Ja som Eliotovy nepovedala aby ma pobozkal.
Rozhodla som sa že bez pardónu pôjdem k Johnovy. Začala som búchať na jeho dvere, bola som rozzúrená že sa neozýva. Že ma ignoruje za nič. On dobre vie že Eliot pobozkal mňa tak nech sa správa ako chlap a nie ako padavka.

"Čo to robíš Spencer"? Otvorí dvere John.

"Počúvaj John, nebudem ti to opakovať viacero krát. Eliot pobozkal mňa, jasné? Ja s ním nechcem mať iný vsťah ako kamarátstvo. A neviem prečo si sa od vtedy na mňa vysral. Tak mi už konečne povec čo máš na srdci lebo to už nevydržím".
Pozrel sa mi do očí, chytil moju tvár do dlane a pomali sa približoval.

"Verím ti". Ja som sa odtiahla.

"Tak potom? Prečo mi nič nepovieš"?

"Ale no Spencer, nehnevaj sa".

"Mala by som sa hnevať? Prestaň už John. Toto ma už nebaví, veď toto je ako z môjho sna, celé to nedáva zmysel".

"Vážne? Tak to ma nezaujíma. Ty si myslíš že by som pri tebe mal byť každú sekundu že? Ale to sa nedá, keď ty chodíš do školy. Raz sa musíš učiť, raz si v bare a raz sa opíjas s Carlenou"?

"Skadial to vieš"?

"Videl som ako si do seba vylievala panákov, chcel som za tebou ísť ale-".

"Ale nešiel si chápem John, nechcem sa s tebou hádať".

"Ani ja s tebou".

"Nabudúci týždeň maturujem a myslím že to vtedy by sme si mali dať pauzu".

"Pauzu? To myslíš akože koniec"?

"Do vtedy áno, prepáč John, ale myslím že nám to už neklape a mali by sme si oddýchnuť".

"Vieš čo sůhlasím, ale nezabůdaj že sa s nikím olizovať ani nič podobné nebudeme, možno je to pauza, ale férová jasné"!

"Ok, ja ťa ani podvádzať v pláne nemám".