Môj krásny, mladý učiteľ

#23

John- Nebudem sa teraz otcom baviť. Chcem aby si vedela že ťa milujem ako nikoho predtým.
Spencer- Aj ja teba láska, som rada že ťa mám.
John- Aj ja, kedy budeš sama? Alebo kedy sa stretnem?
Spencer- Mala som mať teraz domáce lázne ale aspoň bude mať brat čas na sprchu.
John- Tak ideš?
Spencer- Áno ale len do 22:00 najviac potom príde mama a ja musím byť doma.
John- Ok miláčik.

"Kevin! Halo počuješ ma"? Kde zasa je ten Kevin?
"No Spencer"? "Kevinko, idem vonku, sprchu máš pre seba a doma som do 22:00."
"Vonku ideš s Johnom"? Už mi naozaj lezie na nervy, ja mám 18 rokov a on je môj brat nie ochrankár. "Milí Kevin, môžeš byť pokojný ahoj"! No hej znova mu klamem.
Obúval si topánky, bundu, keby sme náhodou niekam išli. Bunda je neónovo rúžová tak sa nemusím báť že by som sa stratila. Ale s Johnom sa cítim bezpečne.
"Ahoj Kevin"! "Ahoj Spencer a dávaj si pozor"! Neodpovedám a klepem potichu Johnovi.
"Ahoj"! Nestihne ani otvoriť ústa a už ho začnem bozkávať, ťahám ho na gaučouku rýchlym krokom, hlavne zabuchnem nohou dvere a hodím ho o sedadlo. Bozkávame sa a bozkávame sa a bozkávame...Zrazu niekto otvoril dvere, stálo tam dievča asi 20-ciatníčka.
"Dopekla"! Zakričali sme naraz.
"Lara! Čo tu robíš"? John sa tváril dosť prekvapene, kto to do frasa je?
"John, kto to je"? Zašepkala som Johnovi, zatiaľ čo tam to dievča nehybne stálo.
"To je moja sestra Lara". Aha takže jeho sestra.
"Ahoj ja som Spencer, je mi ľúto že sme sa spoznali pri tejto situácii". Neviem čo iné by som jej na to povedala. "Ahoj, ja som Lara, aj mne je to ľúto že som vás vyrušila".
Podali sme si ruku, usmialy sa na seba a zahambene na seba hľadeli.
"Ahoj John, prepáč že som prišla neohlásene ale pohádala som sa s mamou, no vyhodila ma. Môžem tu jednu noc prespať? Ak to teda nevadí". Ach to snáď nie, konečne som bola s Johnom a musím znova odísť. "Nie v pohode". Na Johnovi bolo vydno že je smutný.