Tichá bolesť

69 11 3
                                    

A zas.Prechádzam štvrť.Idem cestou ktorá nevedie nikam.Nedávam pozor na to aby som nespadla z longboardu.Dýcham stále pomalšie a tažšie.Už len čakám na to,ako tu odpadnem.No neskoro.Som pred bránkou môjho domu.Prejdem bránku a otvorím vchodové dvere.Vybehnem do mojej izby.Som tu sama.Sama.Vlastne tak ako vždy...

Mnohí z vás by čakali že sa teraz zorplačem ako korytnačka ale ja nie,už odmalička som pred všetkými skrývala svoje city.Nikdy som sa na verejnosti nerozplakala.Nikdy.Proste som len stála a pozerala do blba.

Sedím.A premýšľam.Premýšľam prečo som práve ja tá ktorá sa až príliš uzatvára do seba.Prečo som ja zažila veľkú zradu rodiny.Stále to bolí a neviem sa s tím zmieriť.Ale musím no dajme tomu "žiť" ďalej.Ja rozmýšľam prečo vlastne mi to môj otec urobil.Prečo ma nepodržal a nechal v tom samú s bratom.A ja som si stále myslela že ma má rád...

Keď sa konečne postavím na nohy tak sa vyberiem do izby.Pripravím si veci do školy na zajtra.Konečne piatok...

A zas si sadnem na zem ku oknu a pozerám sa na západ slnka.Keby že by som sa mohla zbaliť a odísť.Niekam preč.Hlavne od môjho brata.O otca sa už nemusím báť.Už tri roky som o ňom nič nepočula takže je to v pohode...

Vojdem do vane.Teplé kvapky mi stekajú po tele.Konečne aspoň nejaké odreagovanie.Po dvadsiatich minútach som vyšla s kúpeľne.Namierila som si to do izby.Dnes nemám čas na to aby som mamu privítala...

Takžee čauu😄Taaak ďalšia kapitolka.Áno táto časť je veľmi krátka a nudná ale ostatné už budú fakt lepšie.Túto píšem tretí krát.Tý čo tento príbeh poctivo čítajú,tak vedia.Ja sa veľmi ospravedlňujem ale vždy mi časť nejako nesedela😂ale teraz to je v pohode.Okii moji jednorožci ja sa s vami lúčim👋💞Aa bye guys😄😄😘😍

NevinnáHikayelerin yaşadığı yer. Şimdi keşfedin