Frozen Love

1. Kapitola

Keď som vstala, uvedomila som si, čo ma dnes čaká.

Balila som sa už včera a hádam som si zbalila všetko.

Nepáči sa mi ten nápad. Nepáči sa mi ani tá rodina ani ten chlap, za ktorého sa mám vydať.

Nepáči sa mi ani to, že rozhodli za mňa koho si mám vziať.

Nechystala som sa vydať sa tak skoro, a už vôbec nie za snoba z rovnakej vrstvy ako sme my.

Nie je to o tom, že by som chcela niekoho z vyššej alebo nižšej vrstvy, ale o to, že rodinu Fisherovcov poznám a z bulváru poznám aj ich syna.

William Fisher, syn najvplyvnejšieho podnikateľa, znova skóroval vysokým číslom. Vďaka jeho trom gólom zvíťazili Chicago Blackhawks 5:1 nad New York Rangers.

William Fisher si užíva Maldivy s priateľkou, francúzskou modelkou Veronou.

Tragédia! Najkrajší pár amerického šoubiznisu za rozišiel! Verona tvrdí, že William mal milenku.

Ak ma otec chce vydať za takéhoto sukničkára, tak ďakujem pekne. Ak aj počas nášho manželstva bude chodiť na dovolenky s modelkami, bude mi jedno, že sklamem otca a prekazím mu obchody. Chcem byť šťastná aj keď ho vôbec nepoznám!

„Slečna Danielle. Je čas." Vstúpila mi do izby moja opatrovateľka. Aj keď už mám niečo cez dvadsať, stále ju tu mám a je mi dobrou oporou najmä teraz, keď ju kvôli mne prepustia a ja sa mám vydať. Jedna druhej sme veľkou oporou a nahrádza mi desiatky priateliek, ktoré by ma aj tak využívali kvôli vplyvu a peniazom mojej rodiny.

Už neraz som sa stretla s nevďačnicami, ktoré som pozývala na večere, brávala do klubov a za to som si zaslúžila ohováranie v škole a posmech spolužiakov. Vďakabohu, že už na tú školu nechodím a vzorne sa vzdelávam na univerzite.

Ešte raz som samú seba prezrela v zrkadle, pohladila som svoje jemné hnedé vlasy, usmiala som sa kvôli dokonalým zubom a vstala som z taburetu pred toaletným stolíkom.

„Ste prekrásna." Usmiala sa a opravila mi malú sponu vo vlasoch. Otočila som sa na ňu so slzami v očiach a ona sa usmiala.

„Slečna Danielle. Nesmiete plakať, lebo sa vám zmije mejkap a roztečie sa vám špirála." Objala ma a pohladila ma po chrbáte. Vedela, že to ma upokojí.

Pustila som ju a vreckovkou som si utrela slzy spod očí.

Práve sa mi mení život.

„Monique sľúb, že sa budeme stretávať, aj keď spolu pôjdeme iba na čaj." Šepla som a usmiala som sa.

„Samozrejme slečna Danielle. aj keď to bude možno obmedzené, lebo odchádzam späť do Mexika bývať ku svojej dcére." Uspravedlňujúco sa usmiala.

„V poriadku. Ale dúfam, že ak mi bude ubližovať, u teba budem mať svoje útočisko."

„Iste." Usmiala sa a za pás ma vyprevádzala z izby.

Kráčala som dole schodmi, keď som zbadala staršieho chlapa, ktorý si práve podával ruku s mojim otcom a potom pobozkal ruku mojej matke.

„Pán Byron. Danielle je už pripravená." Povedala Monique a odišla.

Moju pravú ruku si do moci vzal ten chlap a predstavil sa ako osobný asistent pána Fishera.

Keď sa so mnou matka dojímavo rozlúčila, prišiel otec, ktorý mi poprial veľa šťastia a tuho ma objal.

Nastúpila som do auta a čakala ma dlhá cesta cez takmer celé mesto do sídla Fisherovcov. Mohla som premýšľať, ale myslela som iba nato, ako sa ku mne William bude správať. Či bude milý alebo neznesiteľný. Či bude taký ako o ňom hovoria médiá alebo nie.