Frozen Love

21. kapitola

„Je to bývalá milenka môjho snúbenca," vzdychla som si, a prevrátila som očami. Nemyslím si, že by som mu toho mala povedať viac. Verím mu, no nepotrebujem mať pri sebe ďalšieho chlapa, ktorý si o mňa robí starosti. 

Odkašľal si, „To vážne?" pozrel na mňa vážnym pohľadom, „Viem ľudí čítať, to veľmi dobre vieš. Neprišla mi ako niekto kto by klamal." dvihol obočie a obzrel sa za seba. 

„Tak by si mal čítať lepšie Josh. Ja ti neklamem," pozrela som sa mu priamo do očí. Hneď uhol pohľadom. 

To sa mi nezdá. Niečo sa deje. 

„Čo je?" zamrmlala som. 

"Tak trochu s ňou teraz spávam," oči mu utekali všade inde len nie do tých mojich. 

Čochvíľa skolabujem znova!

„Čo si práve povedal?!" potichu som skríkla a položila som si ruku pred ústa. 

„Prepáč mi, Danielle. Nemala si sa s ním zasnúbiť," riekol potichu a sanitka sa zastavila. 

Joshua sa postavil a otvorili sa dvere. Stál tam ten druhý sanitár, ktorý mi podal ruku, aby som mohla vystúpiť. 

„Poďte so mnou slečna Byronová," povedal pán sanitár a viedol ma zrejme na recepciu. 

Počas cesty som sa snažila vybrať si telefón z tašky, ale nemohla som ho nájsť. 

Dočerta! Musel mi vypadnúť v aute pána Daniela. 

Znervóznela som. 

Poďme si zrekapitulovať veci, čo sa stali dnes večer:

Po prvé, William Natashi ponúkol nejaké nekresťanské peniaze za to, aby nám dala pokoj!

Po druhé, Joshua spáva s tou Xantypou!

Po tretie, tá suka dokonca pracuje v tejto nemocnici!

Dnes v noci očividne nebudem spať. Mám veľmi zlý pocit. Akoby sa niečo malo stať. 

„Pane? Mohli by ste mi prosím požičať váš telefón? Potrebujem si zavolať," usmiala som sa na neho, keď som ho dobehla. 

„Môžete si zavolať z recepcie," riekol a pridal do kroku. 

Pomaly som utekala za ním, až kým sme sa nezastavili pri recepcii. 

Pani recepčnej podal moje dokumenty a tá si ma premerala. 

„Nevyzeráte byť v poriadku," povedala ustarane a čítala si dokumenty.

„Môžem si od vás zavolať?" opýtala som sa razantne. Dvihla na mňa obočie a bez slova mi podala telefón. V kabelke som hľadala Wendiinu vizitku, keďže Williamove číslo neviem. 

Našla som ju! 

Vytočila som jej číslo. Chvíľu to zvonilo a napokon to dvihla. Nedala som jej priestor na to, aby sa mi predstavila. 

„Wendy príď po mňa do nemocnice. Hneď. Zavolaj Williamovi. Prosím," vyklopila som zo seba so slzami na krajíčku. 

„Čo sa deje?" zhíkla.

„Slečna, mali by ste si ísť odpočinúť," riekla recepčná, vytrhla mi telefón z ruky a zložila ho, „Margaret, vezmi slečnu na izbu. Nech sa páči, tu sú jej papiere. Mali by ste jej dať niečo na upokojenie," zazrela na sestru, tá vzala papiere, moju ruku a ťahala ma za sebou. 

Prosím!?

Margaret ma odprevadila do prázdnej izby a posadila ma na posteľ . 

„Sestra ja som v poriadku. Nepotrebujem si oddýchnuť," povedala som potichu a pozrela som jej do očí.