Frozen Love

9. kapitola

Jeho tvár menila farby ako chameleón. Nevedel, ako sa tváriť, zatiaľ čo ja som naňho pozerala už s celkom zaplakanými očami.

Sklonila som hlavu.

„Neviem, o čom tie ženy hovoria Danielle." posadil sa, „Prisahám ti, že som ťa NIKDY nepodviedol. A tu už vôbec nie. Celý čas som trávil s tímom, a ak som nebol s nimi, tak som telefonoval s tebou. Musíš mi veriť Danielle." chytil moju ruku do svojej, ale ja som sa odtiahla.

„William, vedela som do čoho idem. Vedela som, že si záletník. Ale urobila som to pre moju rodinu. A je mi veľmi ľúto, že ju sklamem. Je mi ľúto aj to, že aj napriek mojej snahe, som ťa nedokázala zbaviť potrieb, ktoré sa ma netýkajú. Možno to budem ľutovať, ale rozhodla som sa, že našu dohodu ruším. Zajtra ráno sa vraciam domov. Aj odtiaľ, aj z tvojho domu." postavila som sa z postele a zatvorila som si kufor.

„Danielle," šepol potichu a postavil sa predo mňa.

Hľadela som do zeme, ale keďže sa postavil predo mňa, hľadela som na jeho brucho.

„Drahá, nesmieš mi to urobiť." prameň neposlušných vlasov mi založil za ucho a dvihol moju tvár.

„Už nevládzem. Natasha sa mi vyhrážala, keď som odchádzala. Vraj nám urobí zo života peklo. Neviem to zniesť!" vykríkla som a William ma schoval do svojho objatia.

„Psst." šepkal mi do ucha, kým som mu hystericky oplakávala nahú hruď.

„Možno to plánovala," riekol a ja som sa od neho odstrčila.

„Čo myslíš?" utrela som si oči do dlaní.

„Možno je toto len súčasť jej plánu. Nechať ťa, nechať mňa. Nech sme od seba. Nesmieme to dovoliť. Nesmieme dovoliť, aby nás rozdelila." posadil sa na posteľ a ja som sa zamračila.

„William, t-ty si sa do mňa zamiloval?" dvihla som obočie.

Dvihol hlavu a usmial sa.

„Plním podmienky, drahá. Zamilujem sa do teba neskôr. Teraz ju nesmieme nechať rozdeliť nás." chytil moje ruky do svojich, a moje hánky pobozkal.

Neverím mu.

To, že je to Natashin plán by bolo viac, ako len rozumné. Už tak je dosť vyšinutá.

A to, že sa do mňa nezamiloval.. No, možno len fakt plní podmienky, rovnako, ako ja.

♦♦♦

Vyhrali sme!

USA vyhralo nad Ruskom 3:2. Perfektné!

Autobusom sme sa vracali na hotel, keď som pred ním zazrela novinárov.

Ihneď som si na hlavu nasadila kapucňu z kabátu (mala som ho kvôli chladnejšiemu počasiu), a kráčala som ruka v ruke s Williamom.

Vystúpili sme z autobusu, a novinári zavalili ako nás, tak aj celý zvyšok tímu.

Obyčajné otázky, nahrádzali tie zo súkromného života, až napokon sme sa dostali do hotela. Všetci sme si vydýchli a pobrali sme sa do svojich izieb.

William si dnes ráno presunul svoje veci do mojej izby, a tak budeme do konca "výletu" spávať spolu. Ale nie v pravom zmysle slova.

Ihneď som si vyzliekla kabát, hodila som ho na stoličku a seba som hodila na posteľ, kde som sa vyvalila ako veľryba.

„Niekto je tu unavený." zasmial sa William a ľahol si vedľa mňa.

„Kedy pôjdeme domov?" dvihla som obočie, keď som sa naňho zapozerala.