Frozen Love

2. Kapitola

Stál a hľadel do mojich očí, až mi to bolo nepríjemné.

„Vitaj William." Povedala Marielle začarovane a rozbehla sa k nemu. Objala ho, ale aj pri jej objatí zo mňa nestrhol oči.

„Myslel som si, že príde až budúci mesiac." Riekol a konečne jeho horúci pohľad opustil moje oči.

„Dohodli sme sa na prvom apríli predsa. Dnes je prvý apríl." Povedal chladne pán Daniel.

„A nie je to iba žart?" Dvihol William obočie.

„V našom dome neslávime prvý apríl. Hádom som ťa to naučil." Odpovedal pán Fisher rovnakým tónom. „Bol by som rád, ak by si mi - teda nám, predstavil svoju... kamarátku."

„Volá sa Natasha a je to moja priateľka." Riekol pokojne William.

Rozmyslel si to?

„Tvoja priateľka sedí za týmto stolom s nami. Buď taký dobrý a odprevaď svoju kamarátku preč. Ideme večerať. Bol by som rád, ak by sme sa navečerali ako rodina a nie ako nejaký útulok pre bezdomovcov." Pán Daniel sa od stola postavil a ja som svoj pohľad ihneď uprela na svoje preplietajúce sa ruky.

„Nebudeš mi hovoriť čo mám robiť!" Skríkol William, čím síce nezaujal moju pozornosť, ale dokázal ma vytočiť a vystrašiť zároveň.

„J-ja.. mala by som odísť do svojej izby." Postavila som sa, ale pán Daniel ma rukou zastavil.

„Ostaň. V pokoji sa navečeriame." Riekol, a ja som sa z úcty posadila. Svoj pohľad som ale venovala iba svojim prstom.

„Chceš sa tu pred ňou hrať na vzorného ocka? Dobre vieš, že si tú špinu nechcem vziať! Neviem ani jej meno!" Vybuchla som.

„Volám sa Danielle a nie som žiadna špina! Som z rovnako váženej rodiny ako ty tak neviem načo sa tu hráš!" Vykríkla som, keď som sa postavila. Všetky oči ostali na mne a tak som vykročila k svojej izbe. Nevenovala som pozornosť tomu, čo kričal ďalej. Nevenovala som pozornosť ničomu, pretože to vo mne vrelo. Ani neviem ako som sa dostala do svojej izby a keď som zabuchla dvere, spadol obraz zo steny.

Najradšej by som teraz zmlátila vrece na boxovanie, taká som rozčúlená.

Počula som nejaké argumenty spoza dverí, ale nepočula som nič. Nechcela som.

Dvere som zamkla a oprela som sa o ne. Tvár som si skryla v dlaniach. Neplakala som, ale keby som sa dotkla mojich vlasov, asi by som ich všetky vytrhala.

Vstala som a odišla som do kúpeľne keď som počula zazvoniť môj mobil.

Nahá som odbehla do izby a kým som ho našla, už aj prestal zvoniť.

Nakoniec bol v kabelke a volala mi Courtney - moja, zatiaľ ma nevyužívajúca priateľka. Nevolala som jej späť, lebo idem do sprchy a tak som mobil hodila na posteľ a vrátila som sa späť do kúpeľne.

„Myslíš si, že si zahojená?" Počula som Williamov hlas za mojim chrbtom a tak som si rukami zakryla to najdôležitejšie a otočila som sa k nemu čelom.

„Čo tu robíš? A ako si sa sem dostal? Zamkla som." Cúvala som smerom ku kúpeľni.

"Som budúcim pánom tohto domu a personál ma počúva. Stačilo trochu dvihnúť hlas a kľúč od tvojej izby som získal." Zaškeril sa a ja som prehltla. Vošla som do kúpeľne a dvere som ihneď zamkla.

Počula som iba jeho smiech a to, ako strčil kľúč do dierky a zvrtol ním.

"Nechaj ma sa aspoň umyť." Zamračila som sa. Bála som sa, ale o čo mu ide? Nahú ma bude vidieť aj každý deň keď sa trocha posnaží.