Frozen Love

4. kapitola

Zastavil pred domom a ja som sa ani neunúvala čakať kým mi otvorí dvere. Vyštartovala som z auta a zastavila som sa - zaplavená adrenalínom - až vo svojej izbe.

Ľahla som si na posteľ a hlava mi opäť išla prasknúť. Hodiny ukazovali niekoľko minút pred jedenástou hodinou večer a tak bolo načase, aby som si ľahla do perín.

Už som dnes v sprche bola a tak som kašľala na to a vyzliekla som si veci, čo som mala na sebe.

Hodila som ich na hojdacie kreslo a ľahla som si pod perinu.

Nešlo mi zaspať a zajtra ma čaká niekoľko prednášok.

Stále som myslela na to, čo Wendy pod tým 'chýbaš mi' myslela. Možno to, že jej William chýba ako kamarát, s ktorým sa už dlho nezhovárala ale môže to znamenať aj 'potrebujem tvoj úd vo všetkých mojich dierach lebo si bohatý a tvoj tatko je vplyvný muž'.

Myslením na tú prostitútku som sa znova nahnevala a tak som sa postavila z postele a nahá som sa postavila k oknu.

Milujem nahotu. Rada chodím nahá, ale iba ak ma nikto nevidí - čo mi pripomenulo, že by som mohla zavolať Courtney, lebo som sa jej odvtedy ešte neozvala.

Vybrala som si telefón z kabelky a vytočila som jej číslo.

Bolesť hlavy pretrvávala, ale nemohla som zaspať a tým, že som mala mobilný telefón pri uchu som ešte pridávala na grádoch.

„Príjem, pani Fisherová." Ozvala sa zvonivým hlasom a hneď nato sa zasmiala.

„Dobrý večer slečna Delawarová. Potrebovali ste odo mňa niečo?" Usmiala som sa, ale z jej oslovenia som aj tak nebola dvakrát nadšená.

„Chcela som sa spýtať, či máte dohodnutú konzultáciu s dekanom našej univerzity." Počula som Derekov vzdych a následný smiech z druhej strany telefonátu.

„Slečna Delawarová, ak som vás pri niečom vyrušila, pokojne sa o tom môžeme porozprávať zajtra na káve medzi prednáškami." Zasmiala som sa.

„Nie v pohode Danielle. Derek iba vystrája, lebo má ruju. Si dohodnutá s pánom Evansom?" Zasmiala sa znova.

„Plánujem za ním zajtra zájsť, teraz mám niekoľko desiatok povinností a tak si budem musieť nájsť v diári voľné popoludnie. Potrebujem sa s ním poradiť ohľadom mojej seminárnej práce. Aj ty?"Opýtala som sa a započula som otvorenie dverí. Otočila som sa a tam stál William. A JA SOM BOLA ZNOVA NAHÁ!

„Prosím William odíď. Nemám chuť na hádku a som nahá. Choď preč." Rýchlo som sa schovala za staroružový záves pri okne ale on ma ignoroval.

„Courtney, zavolám ti inokedy, alebo sa skutočne stretneme zajtra na káve. Musím. Pa." Skončila som hovor a mobil som švihom ruky hodila na posteľ.

Nevidela som Williama, ale počula som jeho prerývané dýchanie a silný zápach alkoholu. Za tých desať minút sa stihol opiť?

„Odíď!" Skríkla som, ale nepočula som žiadnu odozvu a ani len náznak nejakého pohybu.

Zakryla som si dôležité časti môjho tela a rýchlym krokom som sa dostala do postele.

„Čakal som na to celý deň." Šepol a vydal sa ku mojej posteli. Cestou si dal dolu tričko a vyzul si topánky spolu s ponožkami.

Začala som sa báť a tak som sa rýchlo posadila a z nočného stolíka som čírou náhodou vytiahla peprový sprej. Schovala som ho vo svojej dlani a keď sa William postavil na posteľ rozopínal si opasok na rifliach, neváhala som ani minútu a striekla som mu sprej rovno do očí.

Oči si zakryl rukami a spadol z postele. Zreval bolesťou a ja som sa veľmi zľakla, keď som počula nadávky, ktoré vyšli z jeho úst.

Tackavo sa postavil a dal si dole nohavice. Bála som sa ešte viac. Neodzbrojilo ho to? Už nemám iný plán.

V trenkách sa mu niečo stavalo a ja len dúfam že to nie je mnou.

Vzala som si perinu a postavila som sa z postele. Všimla som si Williamove červené zaslzené oči a až mi ho bolo ľúto. Hnevala som sa sama na seba zato, že som to urobila, ale bolo to v sebaobrane.

„Ľahni si a nevystrájaj. Chcem spať." Zvalil sa na moju posteľ a v momente stuhol.

Začervenanie okolo očí som mu spôsobila ja a ja to musím odčiniť. Spod jeho mohutného tela som vytiahla svoj mobil a do googlu som naklikala Ošetrenie po peprovom spreji.

Studený obklad. Jediné čo som našla.

Vzala som jedno zo svojich starších tričiek a namočila som ho v ľadovej vode. Kľakla som si k jeho tvári a nastavila som si ju tak, aby mi nič nezavadzalo.

„Bruh." Zašomral, ale nevenovala som tomu pozornosť. Tričko som poukladala a položila som ho na jeho oči.

Zamrnčal a vzdychol si.

„Nie si prvá, ktorá to takto robí, ale úprimne? Nepomôže mi to. Potrebujem uvoľnenie." Riekol zreteľne a z jeho úst vyšiel zápach po whisky. Fuj.

„Neviem ťa uvoľniť." Šepla som a tento rozhovor sa mi zdal nepríjemný.

„Viem, že to dokážeš." Povedal a zložil si z očí obklad. Keď som sa zapozerala do jeho červených očí, nemohla som odolať. Ale on mi zato ešte nestojí.

„Ja ťa neuvoľním. Ak chceš, choď si za Wendy." Zakryla som si prsia rukou a druhou rukou som si zakryla môj pohlavný orgán.

„Danielle, máš nato prostriedky." Zasmial sa a ja som sa od neho postavila na odchod.

„Neuvoľním ťa William. Máš nato ruky a Wendy, Natashu a mnoho ďalších tvojich sexuálnych partneriek. Nepotrebuješ ma." Šepla som nahnevane a vybrala som sa ku skrini.

„Prestaň." Riekol a posadil sa.

„Ako mám prestať? Ak máme tvoriť pár, tak nesmieš mať žiadne bokovky. Samozrejme sa ti to zatiaľ nedarí, lebo tvoje libido ťa nenechá. Ale, ja som vo všetkých smeroch čistá a všetko robím podľa podmienok. Tam sú na stole, prečítaj si ich. A správaj sa podľa nich prosím." Vybrala som sa do kúpeľne a obliekla som si župan.

„Nepotrebujem nejaké hlúpe podmienky nato, aby som vedel ako sa mám správať." Zvrieskol a ja som v župane vyšla z kúpeľne. „Patríš mi, Danielle." Natlačil sa na mňa, čím ma oprel o dvere kúpeľne.

„Nepatrím ti. Nie som vec a ako už som povedala ešte nie sme svoji. A tiež nosím ešte svoje priezvisko Byronová. Ešte nie som Fisherová. A ak sa takto budeš správať naďalej, tvoje priezvisko ani nosiť nebudem. A nechaj ma ísť spať. Máš svoju izbu." Riekla som pokojne, ale v mojom vnútri to vrelo.

„Nie si vec. Viem to. Ale tvoji rodičia mi ťa predali. Takže mi patríš. Zaplatil som za teba."

„Neklam mi. Moji rodičia by ma nepredali niekomu ako si ty!" Sykla som a on sa zaškeril.

„Sú na mizine. A ak si si myslela, že to bude služba pre tvojich rodičov, mala si pravdu. Dal som im za teba niekoľko miliónov, takže.."

„Prestaň si vymýšľať ty idiot! Moji rodičia sú úspešní podnikatelia!" Strčila som doňho a on sa zasmial.

„Skoro si mi uverila!" Rozosmial sa a otočil sa k dverám. „Mala si sa vidieť Danielle!" Vrieskal smiechom, ale mne to vtipné neprišlo. Tento vtip by bol dobrý, ak by sa netýkal mňa a mojej rodiny.

Ach, ako ja len neznášam Williama Fishera!

Neklam, máš ho rada. Hovorí z teba iba hnev Danielle!

Ľahla som si do postele a skryla som si tvár vo vankúši. Neubránila som sa slzám, ktoré sa mimovoľne a po dlhom dni vydreli z mojich očí. Neviem prečo plačem.

Možno preto, lebo ma stále bolí hlava.

Možno preto, lebo poprvý krát nespím doma.

A možno preto, lebo to s Williamom bude veľmi ťažké.

Moje unavené a zaplakané oči našli svoj svet a ja som konečne po dlhom a unavujúcom dni zaspala.