Frozen Love

8. kapitola

Prebudila som sa kvôli klopaniu na dvere.

Unavene som sa prevalila na posteli a postavila som sa k dverám.

Otvorila som ich, a tam stál Damian.

„Čo potrebuješ?" dvihla som unavené obočie.

„William ma poslal, aby som po teba prišiel." ospravedlňujúco sa zatváril a usmial sa.

„Spala som. Povedz mu že som ti neotvárala." zagánila som a chcela som zatvoriť dvere, ale on mi to nedovolil.

„Nemám na to čas. Povedal, že ťa mám aj vytiahnuť z postele ak sa ti nebude chcieť ísť." mykol ramenami a zdvihol ma do náručia.

„Damian prestaň dočerta!" skríkla som a snažila som sa dostať z jeho náručia.

„Ak tam mám ísť, musím sa pripraviť!" zvrieskla som a on ma pustil.

„Máš päť minút." pohrozil mi ukazovákom a oprel sa o stenu pri dverách.

Vošla som do svojej izby a vzdychla som si.

Neznášam, keď ma do niečoho núti. A ešte do toho zatiahne aj Damiana.

Prečo neposlal Tylera?

Mykla som plecami a prezliekla som sa do tmavých riflí a navrch som si dala tmavý sveter.

Nemám dôvod sa nejak fintiť, veď ideme na priateľskú večeru.

Ani som sa nijak nenamaľovala a vyšla som z izby. Damian tam čakal a usmieval sa do mobilu.

„Hádam ma dnes aspoň zoznámi s celý tímom." vzdychla som si a pobrala som sa vpred.

Damian už kráčal za mnou a viedol ma do hotelovej reštaurácie.

„Ahoj zlato." usmial sa na mňa William. Nasadila som falošný úsmev, pozdravila som ho a sadla som si na stoličku vedľa.

„Chlapci, toto je moja priateľka Danielle Anne-Catherine Byronová. Danielle, toto sú moji kolegovia." začal.

„Christian Lewis." ukázal na silného muža vedľa seba. Blond vlasy, zelené oči. Lewis - číslo tridsať dva.

„Theo Paul." číslo trinásť.

„David Swan." číslo sedemdesiat sedem.

„Corey Peterson." číslo štyridsať šesť.

Pokračoval celým tímom. Skoro všetkých som poznala. Bolo zvláštne, že aj oni poznali mňa.

Možno im o mne William hovoril. A možno ma poznali iba kvôli priezvisku.

„Čo si dáte slečna?" zazrela na mňa servírka.

„Rada by som si dala lososa s ryžou a zeleninou. Viem že to v menu nemáte, ale nemohli by ste urobiť výnimku?" milo som sa usmiala.

„Iste. A nápoj?" suroviny si zapísala do bloku.

„Čistú vodu, neperlivú poprosím." znova som sa usmiala a ona odkráčala.

„Losos? Vážne? Sme vo Fínsku drahá. Ryby tu majú ako narodné jedlo." zasmial sa William.

„Potom som zrejme fínka, lebo mäso nejem, drahý." ironicky som naňho žmurkla a on ma chytil za koleno.

„Daj tú ruku preč. Inak ti ju zlomím." šepla som mu do ucha a on sa zaškeril.

„Nebuď nedostupná. Raz k tomu bude musieť dôjsť." usmial sa.

„Ak budeš taký dostupný tak k tomu ani nedôjde." zagánila som a vstala som zo stoličky.

„S dovolením." vzala som si kabelku a odkráčala som na ženské záchody.