Frozen Love

16. Kapitola

Pomaly som si telefón položila uchu.

„Áno?" nadýchla som sa.

„Ahoj Danielle!" počula som jeho tradičný veselý hlas.

„Oh, Joshua! Vyľakal si ma," trochu som sa upokojila.

„Vymazala si si moje číslo?" znel sklamane.

„Nie kdeže. Iba som si kúpila nový mobil a nedala som si staré čísla do nového," vyhovorila som sa. Hádam som mu nemala povedať, že som sa bála že mi volá šialená bývalá môjho snúbenca.

„Aha, fajn. Ja som ti len chcel povedať že som v meste a rád by so skočil niekde na kávu. Mohli by sme sa stretnúť," znel milo. Neviem, čo si o tom mám myslieť.

„Joshua, uvedomuješ si, že mi telefonuješ o jednej ráno?" falošne som si zívla, lebo som videla, aký je William vytočený.

„Jasne, prepáč. Zavolám ti zajtra. Dobrú noc, Danielle," povedal a zložil.

Na Williama som sa radšej ani nepozrela.

„Takže kávička s ex, hej?" znel dosť nahnevane.

„Prestaň William," riekla som namosúrene.

„Ja so svojou ex nemôžem chodiť von a ty áno?" vytočene na mňa zazrel, až som skoro z kože vyskočila.

„To snáď nemyslíš vážne! Fakt by si chcel ísť von s Natashou? Len si choď pokojne bež!" vykríkla som.

„Prestaň. Iba som žartoval. Môžeš s ním ísť na kávu, ale iba ak pôjdem aj ja," riekol rozhodne.

„Fajn. Ale nebudeš mať nemiestne poznámky na jeho osobu, sexuálne narážky, žiadne trápne reči, žiadne urážky a žiadne dotýkanie sa ma," založila som si ruky na hrudi a až potom som si všimla, že už stojíme v garáži.

„Nemôžem sa dotknúť vlastnej ženy?" chytil ma za stehno a ja som skoro vyskočila z kože.

„Dohodli sme sa hádam, že dnes nespíme doma," dvihla som obočie a jeho ruku som odsunula preč.

„Chceš ísť preč? Niekam do hotela?" zamyslel sa.

„Chcem ísť niekam, kam sa nebudem báť vyzliecť," šepla som.

„Fajn zlato. Pôjdeme do hotela, kde som spával so svojimi milenkami," zasmial sa.

„Nie." Založila som si ruky na hrudi ešte silnejšie.

„Nemáme kam inam ísť," jeho oči pripomínali psie, ale aj tak ma nepresvedčil.

„Môžeme ísť ku mne domov," usmiala som sa.

„Tu je tvoj domov," ukázal na jeho majestátny dom.

„Tak k mojim rodičom. Máme tam pre teba aj hosťovskú posteľ," sama pre seba som sa zasmiala, keď na mňa zarazene zazrel.

„Ako to myslíš?" vyľakane sa chytil za srdce. Vyzeralo to veľmi komicky.

„Komik! Skvelé! Ale ozaj si myslíš, že ťa môj otec nechá spať so mnou v izbe?" dvihla som obočie, dnes už asi po miliónty raz.

„Tvoj otec už bude zrejme spať miláčik," žmurkol na mňa a ukázal prstom na hodiny na palubnej doske. Ukazovali niekoľko minút po pol druhej ráno.

„Och fajn. Ideme ku mne a budeš spať na zemi," prevrátila som očami a sama pre seba som sa zasmiala.

„Ty vieš, že nebudem," usmial sa a auto otočil.

Zastavil až pred našim domom. Povedala som mu kód od brány a už-už parkoval na parkovisku.

Obaja sme vystúpili rovnako a ja už som sa spokojne niesla k dverám pre personál, lebo ak by som o takejto hodine otvorila hlavné dvere, spustil by sa alarm.

Vstúpili sme dovnútra a on ma milo chytil za ruku.

„V tomto dome som ešte nebol," pekne sa usmial.

„Ráno sa zoznámiš s mojimi rodičmi neboj," žmurkla som naňho, a na jeho červenej tvári som sa zasmiala.

„Myslím, že by bolo lepšie ak by sme prišli len tak na návštevu, a nie len tak sa tu v noci priplížiť," jeho vysoká postava hádzala ešte vyšší tieň, keď sme kráčali po chodbe k mojej izbe.

„William Fisher sa bojí rodičov svojej snúbenice?" tvárila som sa milo zarazene. Bolo to zlaté, ako sa mi snažil vyhovoriť tento ‚hotel na jednu noc'.

„Nie! Len si nemyslím, že budú nadšení," snažil sa obraňovať, ale keď už sme boli v mojej izbe, rozmyslel si to.

„Máš väčšiu posteľ ako je tá naša," podotkol. Pravdivo.

„William? Uvedomuješ si vôbec, že ja som ešte nikdy nebola v tvojej izbe?" dvihla som obočie.

„Áno, a som na to pyšný. Mám tak veľký neporiadok, keď stále hľadám kondómy," rozhodil rukami.

„Stále?" dvihla som obočie.

„Samozrejme, vždy mám jeden pri sebe," prikývol hlavou.

„A vždy ich vyničíš?" dvihla som obočie znova. Niečo tu nesedí.

„Občas,"

„To nemyslíš vážne!" skríkla som.

„Ticho!" snažil sa ma upokojiť.

„Nie nebudem ticho William. Chceš mi povedať, že vždy máš pri sebe kondómy, ale keď sme spolu dnes spali, tak si ho nepoužil, ale všetky občas vyničíš?" skríkla som hlasnejšie.

„Nemám absolútne čas na milenku! Vždy som s tebou. Úplne mi stačíš!" skríkol.

„No, možno som do dnešného dňa nestačila. Vypadni!" skríkla som.

„Dani.."

„VYPADNI!" rukou som ukázala na dvere od izby a posadila som sa na posteľ. 

„Zajtra si po teba prídem. O siedmej ráno," ukázal na svoje hodinky značky Rolex.

„Neobťažuj sa. Zásnuby ruším," s očí mi vypadlo pár sĺz.

„Danielle," zastavil sa pred dverami. Keď zazrel moje oči, odvrátila som zrak, no on sa priblížil.

„Čo na slove vypadni si nerozumel?" rozplakala som sa.

„Zásnuby nesmieš zrušiť," kľakol si pred moju posteľ a pohladil mi koleno, ktoré som cez ňu mala prehodené.

„Wil-" zasekla som sa. Nemohla som zo seba odvtedy vydať ani hlások, aby ma to nebolelo.

Možno som sa doňho zamilovala. A presne to bola osudná chyba.

„Psst, zlatko neplač. Nikdyby som ťa nedokázal podviesť. Priznávam, veľa krát som mal na mysli – keď si spala – že sa odplížim preč a pôjdem si užiť, no nikdy som to neurobil. A ponašich zásnubách ani neplánujem. Ľúbim ťa Danielle. Veľmi. Ľúbil som ťa aj ďaleko predtým, ako sme spolu spali, akosme sa takto zblížili. Páčila si sa mi už vtedy, keď som ťa zahľadel do tvojichočí v našej kuchyni. Neskôr som ťa spoznal, a zistil som, že si to najnevinnejšie stvorenie, aké som kedy mal vo svojej blízkosti. Si taká.. nežná a roztomilá. Niekedy síce dokážeš byť pekne otravná ako tŕň v zadku, no aj napriek tomu si myslím, že mi ťa poslal Boh, aby si ma zmenila. Gratulujem, podarilo sa. Lebo celé dni nemyslím na nič iné ako na teba. Či sa ráno sprchujem, či večer zaspávam po tvojom boku. Stále na teba myslím a neviem si pomôcť, no cítim sa pri tebe sám sebou, čo som pri mnohých nemohol. Neuveriteľne veľmi ťa ľúbim a už navždy chcem zaspávať po tvojom boku. Možno sú tieto slová vypustené z mojich úst príliš skoro, no takto sa cítim a neviem si pomôcť," cítila som, ako sa jeho slz dostávajú na moje odhalené koleno.

Bol to najneuveriteľnejší moment môjho života.

Práve sa mi na kolenách vyplakáva muž. Vyznáva mi lásku.

Možno má pravdu. Je to veľmi skoro. No v našich životoch sa toho teraz deje veľa príliš skoro.