12. kapitola

1.1K 70 2
                                    

Iba náš rýchly dych sa ozýval miestnosťou a naše prilepené telá vo vášnivom bozku stavali tomu druhému oporu.

Chcel mi vyzliecť bielizeň. Aj ja som to chcela. Ale zachovať si úctu bolo pre mňa prvoradé.

Keď mi rozopol podprsenku, zastavila som ho.

Zliezol zo mňa.

Bolo očividné,  že je nadržaný. Aj ja som bola. Ale po svadbe to možno bude lepšie. Aj keď viem, že jeden druhému nemáme čo ponúknuť.

◇◇◇

Prevrátila som sa na druhý bok a zistila som, že dnes ideme prezrieť salón, kde sa má odohrať náš večierok.

Vstala som, a keď som sa pozrela vedľa mňa, William ešte spokojne spal.

Musela som sa pousmiať.

Po tom, čo sa včera stalo sa hádam nebude hnevať.

Vzala som si oblečenie zo skrine a odišla som do sprchy.

Po tom, ako som si užila horúcu sprchu som vošla v slušných šatách do spálne, kde ma William čakal na posteli.

"Chcel som ísť k tebe, ale po včerajšku sa mi to nezdal ako dobrý nápad." Zamračil sa.

"Prepáč mi. Len si myslím že keď si už po svadbe nemáme čo dať tak by sme si to mohli nechať na svadobnú noc. Vieš, dodržať aspoň jednu tradíciu." Založila som si ruky na hrudi a čakala som na jeho odpoveď.

"Ako to myslíš, že si nemáme čo dať? Dám ti dom, rodinu, peniaze. Čokoľvek budeš chcieť!" Rozhodil rukami.

"Nemyslela som materiálne veci William. Skôr som myslela psychicky niečo darovať." Snažila som sa ho upokojiť.

"Nechoď na mňa s niečím takým. Nerozumiem tomu. Nepriťahujem ťa?" Jeho hlas znel zúfalo a ja som sa v ten moment cítila ako najväčšia krava.

"Nie.. Vlastne áno. Ale nejde tu o to. Priťahuješ ma, ani nevieš ako veľmi. Len by som bola rada ak by sme s tým počkali do svadby. Ak s tým nesúhlasíš, v poriadku." Zasekol za mi hlas. Nikdy som nechcela, aby si myslel že ma nepriťahuje. Najradšej by som bola ak by sa to už stalo. Lenže nie.

"Takže ťa priťahujem?" Zasmial sa. Bol to zámer. Chcel to zo mňa vymámiť.

"Ty!" Skríkla som a on sa rozosmial, "William ty si ma okabátil!" Zamračila som sa a hrala sa na urazenú.

"Si psychológ. Mala by si poznať  manipulatívnosť,  drahá." Pristúpil ku mne a objal ma.

Nespolupracovala som.

"Láska. Prestaň trucovať a poď skontrolovať ten salón." Pobozkal ma na čelo.

"Som nahnevaná lebo si vyznel ako zúfalec. Neznášam keď sa tak niekto cíti a ty si to využil vo svoj prospech." Znela som vytočene aj keď som aa tak vôbec necítila.

Aspoň som zistila, že priťahujem aj ja jeho (tiež neviem, prečo mi včerajšia noc neprišla ako dostatočný dôkaz).

"Poď." Vzal ma za ruku a ťahal ma von z izby.

◇◇◇

Salón, v ktorom sa máme znova zasnúbiť bol vyzdobený farbami, ktoré sme určili.

Čo znamená že miestnosť o veľkosti ľadovej plochy na štadióne bola ozdobená modrou a bielou farbou.

Okrúhle stoly, stoličky, balónmi ozdobené steny. Taniere obklopené strieborným príborom a menu pozostávajúce z piatich chodov ma ubezpečili, že všetko ide podľa stanoveného plánu.

Frozen LoveOnde histórias criam vida. Descubra agora