Všetko to začalo zazvonenim budíka...
" Vstávaj Lara, už aj tak meškáš," ozvalo sa z vedľajšej izby.
Klasická mama keď niečo nevychádza uz panikári. Ale dnes bol dôvod na paniku. Nebolo to tým že som sa nezobudila ani na 3 zazvonenie budíka na mojom mobile, lebo celu noc som prebdela. Bolo to tým že z hlavy som nemohla dostať myšlienky o novej škole, do ktorej som dnes mala nastúpiť. Spôsobovalo mi to trápenie uz začiatku prázdnin. Skončila som 9. ročník, co znamenalo nástup do novej školy. Nebudem klamať v kútiku duše som pociťovala aj radosť z toho že starú triedu opúšťam. Vždy som bola nenazvem to šikanovana lebo viem že mnohí to majú tažšie. Bolo to kvôli mojej veľkosti ( tučnote), vyrážkami na tvári, dobrým známkam ale aj tým že som sa bavila s tými, ktorých nikto nemal rad. Sprvu ma to dosť hnevalo ale neskôr som si na to uz zvykla. Posledné mesiace školského roka sme sa všetci spriatelili, trávili sme spolu viac času, chodili von, proste viedli život typického teenegera. Rozišli sme sa v dobrom.
" Ach mama uz idem" zakričala som na ňu.
Uz len nádych a výdych, zvoliť vhodne oblečenie, s ktorým na svojich spolužiakov dobre zapôsobím a môžeme ísť.
