Po výdatnej dávke zmrzliny sme si ešte išli sadnúť pri rieku a prečkali tam až do večera. Keď som prišla domov som si vypočula mamine kázne o tom že flakat sa nemá a tieto podobne veci. Zároveň bola rada že som si našla nových kamarátov lebo vedela aké som to mala tažké.
Ďalšie dni a mesiace v škole ubehli v pohode. Spoznali sme nových učiteľov. Všetci sme vychádzali v poriadku až na dievča s rybacim zapachom a mastnými vlasmi, ktorá sa volala Slavena.
Ja som mala rozdielne názory aj na tie babenky, ktoré sa každému liepali okolo krku, boli zmachlene a nechutne falošne. Nevedela som pochopiť co na nich ti chalani vidia. Najviac som asi neznasala Emu.
"Volajte ma Emushi, nech ti neznie tak moc slovensky"
Och bože toto fakt nemusím. Chalani jej na toto všetko naleteli a oxidovali okolo nej cely deň. S Adamom nič nové. Ach kebyže len vie...
Jeho urážky voči mne sa znížili lebo pred Ričim si nedovolil ale aj tak. Keď sa nudim premýšľam prečo sa mi vlastne páci. Nie je to však iba pre jeho výzor. Cítim k nemu aj niečo iné ale stále neviem prečo.
Prichádzal koniec jesene a my sme naše jesenné vychádzky k rieke museli skracovať. Raz po škole sme sa rozhodli že by sme tam mohli zájsť hoci bola strašná zima. Sadli sme si pod vŕbu, ktorej listy tvorili chladivy tieň počas dlhých letných dni. Teraz však tvorila len chladivy tieň. Bola mi strašná zima lebo som mala iba tenký sveter. Začala som premýšľať aké by to bolo skvele kebyže sa pri mne zjaví chalan, ktorému sa pacim a podal mi jeho veľkú mikinu aby ma ohriala. No potom som si uvedomila že to sa deje iba v amerických filmoch. Kedže bol piatok a zajtra sme neišli do školy, rozhodli sme sa opekať. Ja, Riči a Emush sme išli kúpiť nijaké špekáčiky a chlast. Ja som doteraz okrem príbytkov nepila. Bude sranda hovorili....
