Keď som prišla domov mama sa ma hneď začala vypytovať ako bolo co sme robili no po chvíli si všimla moju opuchnutu tvar od placu a nechala ma v pokoji ísť do izby. Tam som sa zamkla a cely víkend som nevyliezla z postele. V pondelok som však musela ísť do školy. Keď som prišla do triedy nevidela som tam ani Adama ani Richarda. Ovanul ma len rybací smrad a odporný smiech Emmy. Sadla som si do lavice a s nikým som neprehovorila. Keď prišla triedna pomalým krokom do triedy a chcela zapísať chýbajúcich, zistila ze o 2 nikto nič nevie. Pytala sa aj mna no ani ja som nevedela. Adamovi som sa snažila písať no neodpisoval. O Richarda som sa nestarala. Cez poslednú hodinu k nám do triedy prišla pani Hlavata niaka školská psychologicka ci co to bola. Začala s nami rozoberať drogy pitie alkoholu a iné veci. Nikto nechápal prečo dnes dokonca aj učiteľka o tom nevedela. No na konci hodiny som všetko pochopila, keď konečne prezradila o co v skutočnosti ide.
" Iste sa pýtate prečo som tu" začala " váš spolužiak Richard tu dnes nie je lebo sa bali a odchádza jednak do druhej školy a jednak na protidrogove sústredenie na pól roka. Bol v pokročilom štádiu užívania drog no až teraz sa prejavil. " jedným okom sa na mna pozrela no nikto nič nezaregistroval lebo sa čudovali o co tu ide. Preto bol taký divný. Uz chápem. Zazvonilo a všetci začali odchádzať domov. Ja som však využila situáciu a opýtala som sa p. Hlavatej co je s Adamom. Keď som sa jej to opýtala sklonila oči a povedala mi: ,, je mi to vážne ľúto ale jeho mama s otcom sa rozhodli ze tuto školu viac nebude navštevovať. Preto sa o týžden sťahujú preč z mesta a idu bývať...." Zvyšok som nepočula. Moje uši zavalila horúčava. On odchádza nebudem ho vydávať. Konečne sa na mna usmialo šťastie a uz je zas preč. To nie nie to sa mi len zdá. V pozadí počujem len " je mi ľúto vážne " No je to pravda Adam odchádza a ja budem opäť sama.
