Keď mi hlava z jeho ramena pomaly padala zobudilo ma zazvonenie mobilu. Kým som sa prebrala a pochopila že ten mobil je môj, prestal zvoniť. Otvorila som oči a na displeji videla 5 zmeškaných hovor.
" No doriti, mama" zanadavala som. Zabudla som jej napísať že tu plánujem aj prespať. S malou dušičkou som jej zavolala a ona mi typicky vynadala. Pravdaže mi nedovolila ostať tam dlhšie preto som sa rozlúčila s chalanmi a išla. Za sebou som začula kroky.
"Lara čakaj ma idem s tebou " kričal na mna Adam.
Išiel popri mne celu cestu no ani jeden z nás sa neodvážil nič povedať.
"Lari vieš chcel som sa ťa niečo opýtať"
Lari oooo to je take zlate vždy som si predstavovala že ma raz takto oslovi.
"Ako som ti povedal uz dlhšie sa mi páčiš a viem že ani ty by si mnou nepohrdla." Zacervenala som sa.
" Myslím ze aj slepec by uvidel ako na mna pozeráš a keď sa na teba pozriem odvratiš zrak a poskoci ti srdce. No ale k veci. Chcel chcel som sa tá spyyyytat ze hmm akoby to vyzeralo kedy si so mnou chodila."
Vážne počujem dobre ??
" No vieš jaaaa neviem"
"Aha..." Jeho radosť sa mu vytratila z oči.
Začala som zvažovať možnosti. Co by na to povedala mama? Co baby z tanečného, tie by sa mi akurát tak vysmiali. Ale co ma trapia ostani. Dôležitá som tu ja.
"Ale bola by som veľmi rada" rýchlo som dodala a usmiala sa.
" Mám to brat ako áno??"
"Myslím ze asi hej" ☺️😉
