"Potrestáš ?" nechápala som.
" Áno dobre si počula"
" Ju z toho vynechaj, prosím ešte raz " prosíkal Adam.
" Nie ostávam neviem co máš za lubom ale určite to nebude nič dobre preto ostávam "
" Ako chceš " povedal Richard.
A vtedy sa to stalo. Len som sa tak obzrela a na Adamovu jednu tvar dopadla Richardova ruka ci skôr päsť. A za ňou ďalšia a ďalšia. Jedna do nosa druha na ústa. Začala mu tiecť krv, začal ju pomaly vypluvat. Chcela som ho brániť vážne chcela ale prv než som sa pohla Richardovi kamosi ma stihli chytiť. Nemohla som sa pozerať. Kričala som ale nikto nepočul.
" Dúfam ze ti stačilo " Keď sa konečne od neho odtrhol utekala som za ním. Cez slzy v očiach som len tažko rozoznala jeho krvavú tvar. Ani som si nestihla uvedomiť kedy ten hajzel odišiel. Snažila som sa ho zodvihnúť ale nešlo to len tam tak ležal.
" Preber sa Adam preber sa. " otvoril oči. Opatrne sa postavil na nohy.
" Čččo to malo znamenať. " nechápal ani ja som však nechápala a nemohla som mu odpovedať.
" Neplač prosím " chytil moju tvar do svojich dlani a pobozkal ma. Jeho pramienok krvi sa ocitol na mojom líci no on mi ho utrel. Viac nič nepovedal. Postavili sme sa a odkráčali k nemu domov.
" Dobru noc moja Larika" povedal potichu. Otočil sa a odišiel.
" Dobru noc" ešte stále som plakala. Otvorila mu jeho mama. Jej vyľakany vyraz vravel za všetko. Všetci sme boli zdesení a nevedeli co sa vlastne stalo. To bol jeden z posledných rázov kedy som ho videla.
