Teenage love

2.Seriously ?!

Prepáčte , nestihla som dať časť tak ako som sľúbila , pretože som sa vrátila veľmi neskoro domov. Ale dúfam že sa vám to bude páčiť :) 

PS:  Ako som sľúbila , objaví sa tu aj Justin ! :)

"Zajtra sa nejde do školy !!! " s nadšením mi znova skríkla do telefónu. 

"Čo? To vážne? Prečo?" okamžite som ju zahrnula otázkami.

"Otvorila som si náš triedny mail a tam na mňa vybehla nová správa od triednej. Písalo sa tam presne , citujem : Milí žiaci, zajtra tj. 5.7.2013 z dôvodu presunu druhého pavilón( zadnej časti školy) do prvého pavilónu(prednej časti školy) sa vyučovanie na jeden deň ruší. S pozdravom Vaša p.u. Mgr. Collins" a odrecitovala mi celý email.

"Počkaj , stop. Tým myslíš, že druhý pavilón, teda presne žiaci z druhého pavilónu budú chodiť s nami do školy?!" pohoršene som sa opýtala. To nemyslia vážne?!!

"No to som ti chcela vysvetliť ale predbehla si ma," počula som ako sa zasmiala. 

"Takže ako to presne je ?" stále som tomu úplne nechápala. Pre vysvetlenie: naša stredná škola je rozdelená na 2 časti. Prvý a druhý pavilón, ako som už spomínala. Má tvar L. Od nepamäti je naša škola rozdelená tak , že druhý pavilón navštevujú iba žiaci z vyššých vrstiev to znamená: deti bohatých rodičov a atď. Prvý pavilón navšťevujú normálni žiaci. Máme spoločného riaditeľa a dokonca aj učiteľov, spojený sme jednými veľkými dverami. Nikto nevie prečo sme takto rozdelení , proste to takto je , a myslím si že je to takto správne . Je tu pokoj, žiadna šikana od zbohatlíkov. Nevýhoda je že oni majú na svojej strane telocvičňu a ihriská. Takže 2 dni v týždni musím navštíviť  pavilón "bezmozgov" (tak ich voláme) , pretože mám telesnú. Utrpenie je už len to , že sa musím prejsť po ich chodbách a pociťovať ich pohľady ktorými by ma najradšej zabili a reči ktoré nechcem radšej ani vedieť. Ak si mám teraz predstaviť že "bezmozgovci "majú s nami navštevovať ten istý priestor školy, tlak sa mi zdvíha už teraz.

"No , ak som to správne pochopila , tak ten deň voľna je nato, aby presunuli ich skrinky a ešte nejaké veci k nám pretože sa chystá celková rekonštrukcia ich pavilónu. Niečo ako obnovenie študijných pomôcok a učební. A ako som sa znova správne dočítala tak sa bude pokračovať aj naším pavilónom. Takže to znamená že  pozajtra spoločne nastupujeme do školy. Netušim síce na ako dlho to bude ale dúfam že čo najkratšie," s nechuťou dodala Amy.

"Vážne ?! To im nemohli dať ten týždeň voľna alebo koľko potrebujú?! Veľmi dobre vediať že týmto nastanú veľké problémy , ak nás spoja," nahnevane som odvetila.

"To pochopia samy, uvidíš. My sa budeme držať v vzadu a nejako ten čas s nimi pretrpíme aj keď to bude veľmi ťažké," povzbudzujúco dodala.

"Tak sa nad tým terza netráp a užívaj si tento skvelýdeň voľna !" hneď nato povedala. 

Musela som sa pri jej optimizme, ktorý mi dodala, pousmiať. Vždy ma vedela skvele naladiť a povzbudiť."Jediné pozitívum dnešného dňa je, že sa nemusím učiť, no večer ma aj tak  čaká práca," unavene som odvetila. 

"Nevadí , keďže na večer nemám žiaden program , tak ti prídem robiť spoločnosť a trochu Ťa pootravovať," so smiechom dodala. 

"To by som bola najšťastnejší človek na svete," so smiechom som jej odpovedala. Niekedy, ak mala Amy večer voľno, skočila so mnou do práce a trošku mii pomáhala ale hlavne robila spoločnosť. Je skvelý pocit mať takúto kamarátku. 

"Takže večer u mňa o pol6 , ako vždy okej?"  na koniec som nezabudla dodať.

"Tak ako vždy, maj sa šprt," so smiechom ma pozdravila a zložila. Jej typická prezívka. Volá ma tak preto, že v škole dosahujem výborné známky. Čo neznamená že sa doma šprtám či bifľujem. Asi mám  prirodzenú inteligenciu po mame, čo vidím na hodine to si zapamätám, skvelá výhoda.