Život čo žijeme.[JB]

8.

 

Časť venujem všetkým mojim čitateľom. ♥

Ľubkám vás, lásenky.:33 :DD :)

Z pohľadu Jennifer:

Momentálne ležím na Bieberovej posteli a rozmýšľam, aké by to bolo keby som do neho dnes nenarazila.

Asi by sa môj život skladal stále iba z prežívania zo dňa na deň a samozrejme z rezania.

No stále mi nejde do hlavy to prečo sa Justin správa ku mne tak milo.

Z vrecka nohavíc som si vybrala mobil a po jeho zapnutí som skontrovala čas.

Je podvečer čo znamená že už sa blíži, pre mňa trest, v podobe spania pri ňom. Bože môj ochraňuj ma.

Dvere sa otvorili čo ma dohnalo k tomu aby som sa posadila. Do izby vstúpil Justin s nečitateľným výrazom v tvári a sadol si pri mňa. Zhlboka sa nadýchol a poťahal sa za končeky vlasov, nedalo mi to a musela som si zahryznúť do pery.

"Justin?" opatrne som vyslovila jeho meno. Pozrel sa na mňa a obočie mu vystrelilo do hora, čím mi dal signál že môžem pokračovať.

"Zaslúžiš si vedieť odkiaľ poznám Ka--"

Nenechal ma ani dopovedať a skočil mi do reči. "Nemusíš mi to hovoriť ak nechceš." venoval mi jeden z jeho úsmevov pri ktorých mám chuť si praštiť niečím do hlavy.

"Ale ja chcem.. Vieš," nadýchla som sa a rozhodla som sa pokračovať "Luke, Karinin nebohý brat.. on.. on je môj bývalý." a zas a znova som sa rozplakala.

Justin na mňa najprv vyvalil oči no potom som pocítila jeho ruky obmotané okolo môjho tela. Objatie, to je to čo som necítila tak dávno..

Začal ma hladkať po chrbte čo ma ako tak upokojilo.

"Je mi to ľúto Jennifer." zamrmlal, nie moc na hlas.

Zľahka som mykla plecom a smrkla som.

"Je tu ešte niečo." zašepkala som mu do hrude pri čom on svoj stisk rúk obmotaných okolo mňa, ešte viac spevnil.

"Ja len že ti za všetko ďakujem, aj keď nechápem prečo to robíš." jemne som sa usmiala.

Justin sa odo mňa odtiahol a prehrabol sa vo vlasoch.

"No, možno to vyznie smiešne ale záleží mi na tebe. Kludne sa začni smiať ale je to tak. Viem že ťa poznám len jeden deň čo je sakramentsky málo no máš niečo v sebe." sklopil zrak a mne z očí vyhŕkli slzy.

"Ďakujem." hodila som sa mu okolo krku a na pery som mu venovala letmý bozk.

Zmraštil obočie a venoval mi krátky, nechápavý pohľad na čo som ja len pokrčila ramenami a zaškerila som sa.

"Môžem použiť kúpeľňu?" 

"Ty môžeš všetko, miláčik." žmurkol a cmukol na mňa.

"To znamená že.. ťa môžem aj vyhodiť von oknom?" zadržiavala som smiech pri tom ako som si vyberala z  tašky čisté spodné prádlo a nočnú košeľu. 

"Nebuď na mňa zlá, dobre?" prehovoril detským hlasom.

Keď som sa otočila, aby som ho mohla vidieť, vybuchla som smiechom ešte viac. Sedel na posteli v tureckom sede, s prekríženými rukami na hrudi a puppy fejsom na tvári.

Radšej som sa vybrala do kúpeľne, ktorú som zamkla.

Veci ktoré som si pred pár minútami vytiahla z tašky, som si prehodila cez kraj vane a následne som sa vyzliekla.

Veci som hodila do koša na špinavé prádlo a nacupitala som do sprchového kútu.

Pustila som vodu ktorá bola zo začiatku studená no potom sa premenila na príjemne teplú.

Moje telo sa uvoľnilo a ja som z držiaka so šampónmi, sprchovými gélmi a neviem s čím všetkým, vzala do ruky tubu s nejakým šampónom.

Vytlačila som si z neho trocha na ruku a začala som si drhnúť vlasy.

Takto to pokračovalo až pokým som nebola celá umytá a pripravená vyliezť z tadiaľto von.

Opatrne som opustila sprchový kút tak, aby som sa nešmykla a z vešiaka som si vzala osušku do ktorej som sa zabalila.

Ako-tak som sa poutierala a podišla som k nachystaním veciam.

Najprv som si obliekla spodné prádlo a hneď za ním nočnú košeľu.

Ešte som si osuškou vyšúchala vlasy a hneď po tom som ju odložila na jej miesto.

Otvorila som kúpeľňu a vstúpila som do Justinovej izby.

Justin už spal. Bol tak zlatý. (:33)

Usmiala som sa nad ním a ľahla som si, no skôr som sa pritúlila, k nemu.

Zakryla som nás prikrývkou a upadla som do ríše snov.