Život čo žijeme.[JB]

25.

 

Z pohľadu Jennifer:

V momente ako som v obývačke zbadala sedieť Karin, s tým jej debilným úsmevom na tvári, sa môj hnev zvýšil z  nuly na sto. Zatínala som päste a mala som neskutočnú chuť po nej vyštartovať a vytrhať jej vlasy z hlavy. Do obývačky po malej chvíľke došiel Justin, ktorý mal na tvári nechápavý pohľad. Karin sa automaticky zodvihla z gauču, podišla k nemu a... počkať, ona ho fakt pobozkala?! Gratulujem, Bieber.

"Si hrozný kurevník!" zakričala som čo najhlasnejšie. Pozbierala som všetku, teraz už nenávisť k nemu a strelila som mu facku na ľavé líce. Hlavu otočil tým smerom ktorým letela facka, chytil si líce a zapozeral sa mi hlboko do očí. Pokrútila som hlavou a vyštartovala som z tadiaľto. Nechcem ho už nikdy vidieť. Treskla som dverami tak aby počul že idem preč a rozutekala som sa po ulici. Pár krát som sa aj obzrela, či za mnou nebeží, no keď som nikoho nevidela, môj beh sa zmenil na normálnu chôdzu. Teraz je to už oficiálne, som tá najväčšia piča, že som si myslela, že niekto ako on by dokázal úprimne milovať. Po mojich lícach začali stekať slzy. V hlave sa mi premietal stále obraz toho ako sa spojili ich pery dokopy. Zhlboka som sa nadýchla a chrbtom ruky som si zotrela slzy. Konečne som sa nachádzala pred činžiakom. Vstúpila do vnútra budovy a začala som kráčať po schodoch. Neviem ani ako, keďže som celý čas bola mysľou inde, som sa ocitla na poschodí číslo 11. Podišla som k dverám môjho bytu, siahla som do vrecka hľadajúc kľúče. Keď sa mi ich podarilo nájsť odomkla som si byť a hneď pri predsieni som zo seba zhodila cestovnú tašku. Vyzliekla som zo seba mikinu a vyzula som si topánky. Moje nohy automaticky začali kráčať smer kúpeľňa. Očami som v skrinke nad umývadlom hľadala moju lásku. Schmatla som ju medzi prsty a sadla som si do rohu kúpeľne. Už žiadny chlapi, vzťah so žiletkou je najlepší. Žiletku som si začala zabárať do ruky.

Z pohľadu Justina:

"O čo ti kurva ide Karin?!" kričal som po nej. Nie som ten typ ľudí čo vedia ovládať svoj hnev. Niekedy vybuchnem a po nejakom čase to začnem ľutovať. No tu ľutovať nebudem absolútne nič.

"Uhm..." spravila sa že rozmýšľa "čo keď ti poviem, že mi ide práve o to, čo sa pred malou chvíľou stalo?" zasmiala sa a ja som mal čo robiť aby som jej hlavu neobúchal o najbližšiu stenu. Podišiel som ku skrinke s alkoholom a do ruky som schmatol prvú fľašu ktorú som zbadal. Otvoril som ju a hrdlo fľaše som si priložil k ústam. Napil som sa poriadnym dúškom, pretože bez alkoholu by som toto asi psychicky nezvládol.

"Zober si tú svoju riť a nepleť sa mi už do života. Pojebala si mi v ňom už mnoho vecí." chytil som ju pod krk a pritlačil som ju o gauč. Tvár som priblížil čo najbližšie k tej jej. "Už ťa nikdy, v živote, nechcem vidieť. Je ti to jasné?!" na každom slove som si dal záležať. Pustil som jej krk a ona na mňa hodila zhrozený pohľad.

"Veď uvidíme." ironicky sa usmiala. 

"Zavoláš hneď po tom, čo ti tá tvoja kurva nedá zapichať. Budeš ma prosiť na kolenách, Bieber."