Život čo žijeme.[JB]

28.

Príjemné čítanie.:)

"Ja.. Justin." nevedela som čo mám povedať.  Milujem ho vôbec? Áno. Miluje on mňa? Neviem. Len to hrá? To je otázne. Justin sa začal ironicky smiať. Jeho smiech sa po chvíli zmenil na plač.

"Dúfal som, že aspoň ty budeš normálna. No zistil som, že si taká ako ostatné. Si obyčajná štet--"

"Milujem ťa." vyletelo zo mňa ani neviem ako. Nenechala som ho dopovedať, musela som mu to už povedať, aj napriek tomu, čo mi pred malou chvíľou povedal on.

"Iste." pokrútil hlavou a svoju pozornosť venoval zábradliu. Po chvíli sa postavil a začal pomaly schádzať po schodoch.

"Kde ideš?" viem že to bola blbá otázka no nedalo mi to. To teraz po tomto všetko si len tak odíde?

"Preč od teba." čo sa tomu chalanovi stalo? Samozrejme že som sa za ním rozutekala, nemohla som ho nechať odísť len tak aj keď som si to pred pár minútami želala. Schmatla som ho za ruku a nechcela som ho pustiť.

"Pusti ma kurva." zasyčal mi priamo do tváre.

"Choď si za niekým, o kom si budeš myslieť že ťa neviem ako miluje a pritom ťa bude podjebávať za chrbtom." svoju ruku si vytrhol z tej mojej a pokračoval vo svojej ceste 'odo mňa' ako to nazval.

"Ale ja chcem byť s tebou!" zúfalo som zakričala a sledovala som ako odchádza. Po mojom líci sa skotúľala jedna neposlušná slza, ktorú som si automaticky zotrela chrbtom ruky.

"Vieš čo je smiešne?" zastavil sa a otočil sa tak aby na mňa videl, keďže doteraz mi bol otočený chrbtom. "Že aj ja som CHCEL byť s tebou. No až teraz som si uvedomil že NECHCEM byť s niekým kto ani nevidí že ho už od začiatku milujem! Takže mi daj pokoj a maj sa." slová 'chcel' a 'nechcem' zvýraznil tak, že ešte stále mi zvonia v ušiach. Nevedela som čo mám spraviť preto aby neodišiel. Je smutné že až teraz som zbadala že ma miluje. Bola som predtým naozaj tak slepá alebo som to len nechcela vidieť?

"Prepáč." zašepkala som no dostatočne nahlas aby mal možnosť počuť to. Znova ten jeho ironický smiech.

"Pojeb sa s tým tvojim 'prepáč'." ani som si neuvedomila že už sme na prízemí. Justin ako buldozér otvoril hlavné dvere budovy a nasmeroval si to k jeho autu, ktoré z diaľky odomkol.

"Ale prečo?!" zakričala som a zrútila som sa na zem.

"Pretože nevieš čo chceš." s poslednými slovami zabuchol dvere auta, ktoré sa pohlo a rútilo sa dole ulicou. Gratulujem Jennifer, toto ti fakt vyšlo.

nezabíjajte ma.:X :DD