O pol roka.
Z pohľadu Justina:
Za ten pol rok od incidentu s Warner sa nič nezmenilo. Pomaly zabúdam, meno Jennifer som si v kalendári úplne vyškrtol, nemôžem ho ani počuť. O Jennifer neviem nič a som tomu len rád. No zato som počul, že po Scottovi ide nejaký bláznivý gang ktorý ho chce dostať do hrobu, čo znovu neriešim. Kiežby sa im to podarilo a Scotta by som naposledy videl už len na jeho pohrebe v rakve. Dva týždne po vyhodení Jennifer z domu sa Melissa aj s Jasonom odťahovali do Európy ako vraveli. Ja som sa dal dokopy s Karin a spolu si žijeme. Niekedy je mi tu aj smutno, pretože Mel a Jason robili vždy rámus, no nejako si zvyknem. Musím si zvyknúť.
„Ideš so mnou zlatko?“ zakričala na mňa Karin z kúpeľne, predpokladám.
„Idem!“ od kričal som jej a pretočil som očami.
„Tak poď!“ rozhodila rukami pri tom ako si obúvala štekle na 69 metrovom opätku. Začal som sa dusiť na vlastnej sline. Pozeral som na ňu pohľadom, myslíš toto sakra vážne?! Ona len nevinne mykla plecom. Ideme k doktorovi, pretože Karin si myslí že je tehotná. Robila si test, no vyšlo jej že nie. No to by nebola ona, keby tomu neuverila. Vložil som jej ruku do tej mojej a spolu sme opustili náš dom.
Z pohľadu Jennifer:
Čo sa zmenilo za pol rok, od toho čo ma Justin vykopol z jeho domu? Zmenilo sa toho veľa. Zistila som že chalani sú gang. Zabíjajú ľudí na želanie. Proste že príde niekto kto im povie „čau brácho, zabi túto osobu, nedokážem sa pozerať už viac na jej ksicht.“ Dá im fotku a oni proste len s prikývnutím, celý natešení súhlasia. Ale nenamietam. Idem v tom s nimi. Už veľa krát sme mali trable s fízlami, no moje skvelo vymyslené alibi nás z toho dokázali vytiahnuť. Tak trochu som sa dala do kopy s Lilom. Zistila som že je to fajn chalan. Taktiež som zistila, že som s ním tehotná, o čom on ešte ani len netuší.
„Miláčik?“ vošla som do obývačky, v ktorej som videla chalanov mastiť PS3. Prekrútila som nad nimi očami a zasmiala som sa.
„Twist!“ zhúkla som, pretože predtým ma asi nepočul. Alebo žeby ma nechcel počuť?
„Čo je riťka?“ dobre vie že nenávidím keď ma tak volá, no on mi to robí naschvál! Dala som si facepalm a zavraždila som ho očami. Keby naozaj dokážem vraždiť očami tak teraz tu leží mŕtvy bez náznaku života.
„Musím ti niečo povedať.“ Začala som sa hrať s lemom môjho čierneho trička. Na sekundu som sa mu pozrela do očí. Videla som v nich strach. Určite sa bojí, že to zase s ním skončím.
––
„Končím s tebou!“ zakričala som mu do tváre a vlepila som mu facku.
„Ale prečo?“ zviezol sa na zem držiac si červené líce od mojej ruky.
„Pretože nedokážem takto žiť! Nechápeš Lil? Nedokážem sa pozerať na to ako zabíjaš nevinných ľudí!“ rozhadzovala som rukami ako nepríčetná.
„Nie sú nevinní!“ zhúkol po mne.
„Niektorí, no polovica z nich áno. Nechápeš, že ste vrahovia? Že zabíjate ľudí ako na bežiacom páse? Že to ohrozuje náš vzťah a my potom nemôžme normálne fungovať bez toho, aby sme sa báli vyjsť čo i len na ulicu? Nevidíš to? Možno ty a chalani ste na toto zvyknutí, no ja nie! Končím a nepokúšaj sa ma vyhľadať, už nikdy viac...“ pokrútila som hlavou a schmatla som do ruky rukoväť kufra.
„Nemôžeš odo mňa len tak odísť! Nechápeš že ťa milujem? Viem že som kokot a že niekedy proste robím pičoviny, no potrebujem ťa. Doteraz som nevedel, čo je to láska, no potom si prišla ty a ukázala si ako milovať. Bol som zviera, bol som bezcitný, zaujímal som sa len o prachy, o kurvy v klube a o to koho, ako a kde zavraždím. Nemôžeš mi to spraviť, ty nie. Neopúšťaj ma...prosím...milujem ťa.“
––
To bolo ešte predtým, ako som začala robiť ich špinavú prácu s nimi. No aj napriek tomu, že som Lilovi vtedy jasne povedala, aby sa ma nesnažil vyhľadať, spravil to. Zachránil ma vtedy od smrti, čo mu nikdy nezabudnem. Som mu za to neskutočne vďačná. Jeden gang, ktorý mal problémy s chalanmi, ktorý proste nevedel prekusnúť to že oni sú lepší, si ma vyhľadal. Zistil že som sama. V tom čase som robila štetku v bare. Hanbím sa za to. No zachránilo mi to život. Lil sa v tom čase nachádzal v tom klube, kde aj ja a ten gang.
Pokrútila som hlavou a spamätala som sa. Musela som si spomenúť, čo som chcela Lilovi vlastne povedať.
„Som tehotná.“
ČTEŠ
Život čo žijeme.[JB]
FanficNaučili nás chodiť, ale nie kráčať za svojím snom. Naučili nás rozprávať, ale nie povedať, čo cítime. Naučili nás čítať knihy, ale nie ľudské srdcia. Naučili nás počítať, ale nie rátať s problémami. Naučili nás, kam patrí aké i, ale nie, čo sa patrí...