Život čo žijeme.[JB]

11.

 

Ľudia, za toto ma musíte milovať!! :DD

"Choď do riti Bieber, razí z teba alkohol."

Postavila sa z gauča a natiahla sa po ovládač ktorým vypla televízor.

Hneď na to zmizla za rohom, predpokladám že šla do svojej izby.

"Suka!" zakričal som čo mi hrdlo stačilo a nečudoval by som sa keby zobudím susedov ktorý už určite spia. Ak ma hodinky neklamú je tri štvrte na jedenásť.

Pokrútil som hlavou a rozhodol som sa že pôjdem spať. 

Ak bude Jenn zajtra znova taká hnusná, potrebujem byť vyspatý aby som to psychicky zvládol a jednu jej neprijebal keď ma bude srať.

Rukami som si prešiel po tvári a bolestivo som sa poťahal za končeky vlasov.

Začal som kráčať smerom ku schodom a vybral som sa po nich hore.

Ten čo robil plán domu bol debil, pretože výťah by nebol vôbec od veci.

Cez chodbu som prešiel až k mojej izbe na ktorej som opatrne, čo je u mňa nezvykom, otvoril dvere tak aby som nezobudil Jennifer.

Rozsvietil som luster, vypínačom pri dverách a keď som Jenn nezbadal v posteli, po pravde som trocha spanikáril. 

"Jennifer?!" zhúkol som a dúfal som že sa ozve.

Ak jej niečo ten kokot Scott spravil tak za seba neručím!

Rozbehol som sa smerom k jeho izbe a skoro som mu vyvalil dvere.

"Čo je?" zamumlal rozospane a posadil sa na posteli.

"Kde je?!"

"Kde je kto?" robil sa že nevie o kom je reč. Celý on.

"Jennifer ty kokot! Ak si jej niečo spravil tak si rezervuj miesto na cintoríne!" kričal som po ňom ako zmyslov zbavený.

"Neviem kde je. Tá tvoja kurva ma vôbec nezaujíma." ľahol si naspäť do postele.

Zabuchol som dvere a rozhodol som sa ísť skúsiť šťastie k Melisse, hádam ona bude vedieť kde je aj keď ju nemá moc v láske, čo som mal možnosť vidieť na vlastné oči.

Jemne som zaklopal aby sa nepovedalo a počkal som pokým mi dá povolenie, aby som mohol legálne vstúpiť do jej izby.

V momente ako sa z poza dverí ozvalo 'ďalej' som otvoril dvere.

"Kde je Jennifer?"

"Neviem. Nie som jej mama." pokrčila plecami pri slove 'neviem' a ďalej sa venovala notebooku.

"Povieš mi aspoň kedy si ju videla naposledy?" spýtal som sa so zúfalstvom v hlase.

"Naposledy som ju videla v obývačke, z tadiaľ šla potom na záhradu, nepýtaj sa na čo pretože neviem, no a potom utekala hore."

"Nerob zo mňa kokota pretože viem že tu nie je." ruky som začal v päsť a mal som potrebu do niečoho udrieť.

"Nemám ju na vodítku! Tak mi daj kurva pokoj!" obranne som zdvihol ruky do hora na znak že sa vzdávam a vycúval som z jej izby.

S neúspechom som sa vrátil do svojej izby a rozmýšľal som kde by mohla byť.

Napadla ma kúpeľňa, čo som hneď vylúčil, no keď som si spomenul na obraz Jennifer ako si zarýva žiletku do stehna, nebolo mi všetko jedno.

Pribehol som ku kúpeľňovým dverám a dúfal som že sa mýlim.

No márne keďže dvere boli zamknuté.

Kurva!

Mierne som sa rozbehol a plecom som narazil do dverí, čím som sa ich snažil vyvaliť.

Do izby dobehla Melissa, asi kvôli tomu buchotu a pozerala na mňa ako na svätý obrázok.

"Kurva nestoj tu a zavolaj záchranku!"

"Na čo?" boha, tie jej otázky.

S posledným narazením sa dvere rozvalili a mne sa naskytol pohľad na Jennifer v kaluži krvi.

"Do riti, Jenn!!"