Section S

Základňa I

Tak hneď na začiatok, mám konečne po skúškach to či úspešne neviem, ale dobrá správa je, že dokončím túto sériu, čaká nás ešte tak sedem dielou cca. A už mám nachystaný záver, ale nemusí Vám to byť ľuto, začnem síce potom pracovať na ďalších dvoch rozrobených poviedkách, ale k Sekcí-S sa vratíme v druhej sérii, ktorá sa bude odohrávať po Civil War.

,,Vás by som tu nečakala kapitán." Viky položila tácku s liekmi a čajom na stolík

,,Ja Vás teda nechám o samote." Steve sa zdvihol zo stoličky, no Viky mu jemne zatlačila na rameno.

,,Kľudne tu zostaňte. Tuším na Vás urobila dojem." Viky sa usmiala. ,,No mali by ste vedieť, že vie byť veľmi impulzívna." Povedala trochu starostlivejšie ako plánovala.

,,To už som si všimol." Steve sa pousmial nad tým, ako ju nedokázali zlomiť pri mučení a ako premohla bolesť aby znova ovládla svoju schopnosť.

,,Nie, Vy nechápete. Ona, Vás neznáša." Steve natočil hlavu aby videl na Viky. ,,Nie osobne Vás ale celkovo Avengerov."

S týmito slovami Viky opustila miestnosť a nechala Steva s jeho myšlienkami. Prezeral si Bettinu tvár, natrhnutú peru, odreniny na lícach a obrovského monzla pod pravým okom. Oproti jej bledej tváry to kričalo až príliš. Jednu ruku ktorú mala nad paplónom, mala celú obviazanú. A podla toho čo vedel to tam nekončilo, prerezane žili na nohách. Pohmoždené rebrá z toho niektoré prasknuté, diery po celom tele ktoré zanechali rozpálené klince. A to všetko absolvovala len preto aby chránila tajomstvo o jej práci a Avengerov ktorých nenávidela, ale prečo.

Steva z úvah prebralo zašušťanie. Zdvihol svoj pohľad od Bettinej ruky a stretol sa z jasnou elektrizujúcou modrou v jej očiach. Nevšimol si jej zamračenej tváre, ani päste ktorá sa zatínala. Zostal zhypnotizovane pozerať do jej očí. Bolí iné, nikdy pred tým v nich nevidel to čo teraz. Elektrický prúd besniaci a neskrotný uzavretý za jej pohľadom. Ani si nevšimol ako sa k nej nakláňa. Nazlostený vyraz Bett, vystriedal šok. Ruky jej automaticky vystrelili k Stevovým pleciam a zatlačili aby sa vzdialenosť medzi nimi nezmenšila.

Až vtedy si kapitán uvedomil ako blízko sa dostal. Celý sčervenal a zalapal po dychu.

,,Ja ospravedlňujem sa." S týmito slovami vystrelil zo stoličky a vyrazil preč.

,,Ne počkajte...." Bett sa prudko posadila a zasypela, To Stevovy stačilo aby sa vrátil a uvidel deku cez ktorú presakovala krv. Strhol ju z nej. S miernym červenaním prehliadol to, že má len spodné prádlo a venovals a bandažiam ktorými mala obmotané brucho.

Rany pod nimi jej prudký pohyb nezvládli a znova sa otvorili.

,,Ultron." Sýpla bolestivo, Steve v zmatku nevedel čo chce kým neukazala na komunikátor na stole. Okamžite si ho priložil, ale nereagoval. Bett si ho vyžiadala do dlane. Neochotne jej ho podal. Bett ho priložila k uchu a vtedy zasvietilo modré svetielko na ňom. Steve ju všoku pozoroval.

,,Ultron, príď prosím." Šepla Bett

Steve sa snažil zastaviť krvácanie kým prišiel Ultron. I v jeho robotickej tváry sa zračila nespokojnosť a začal okamžite spájať Bettine rany nejakou laserovou vychytávkou v jeho lavej paži. Steve sa len divil, ešte si nezvikol na myšlienku živého Ultrona ktorého vyhrabali v tejto sekci zo šrotu. Ale pod vedenim Bett sa stal viac ľudskejší, pripomínal mu strateného J.a.r.v.i.sa, logikou aj konaním dokonca bol vybavený aj prvkami pre záchranú života, ne ako pred tým keď s ním bojovali.

,,Prosím opustite izbu Pan Roggers." Kapitán neveriaco pozrel na Ultrona, ale v jeho tváry videl, že protestovať mu nepomôže. Ultron zostal pri Bett a Kapitán sa vydal teda za ostatnými.

Presne vedel že ich nájde v hlavnej riadiacej miestnosti prepojenej s nejakým druhom bytu kde trávili všetci čas a nachádzali sa aj izby pre celý tím.

Vošiel do nejakého druhu obývaciej miestnosti, teda svojím spôsobom to bola obývačka, ale bola extremne prešpikovana elektronikou a prepojená s hlavnou riadiacou miestnostou.

Sledoval Starka, ktorý už týždeň, ano až teraz si uvedomil, že tu boli týždeň, lietal okolo všetkých strojov.

,,Bett porazí keď si pozrie záznami." Šepla Viky Valle, ktorá pohľadom prepalovala Starka a teraz aj kapitána.

,,Prečo ho neuzemníš si druhá riaditeľka." Všetci stíchli na koľko ich rozhovor zaujal.

,,Ja som síce druhá riadiťeľka, ale zo Starka je momentálne nejaký druh retardovanej hyperaktívnej opice a jediný kto ho ako tak vie dať do laty je buď Ultron, ktorý keď vidí ako sa približuje k jeho strojom ma chuť naňho poslat nano nuklernu raketu, alebo Leoric, ktorý zanechá nepríjemný dojem u každého."

Valla rezignovane mávla rukou a pozrela na kapitána.

,,Ako je na tom?" Kapitán mykol plecom.

,,Znova sa jej otvorili rany na bruchu. Ako dlho nás budete tu držať?"

,,Tak dlho kým Vás nevypočuje." Ozval sa chladný hlas a v miestnosti sa ochladilo o pár stupňov. Všetky oči sa upreli na prichádzajúceho Leorica.

,,Tak to si radšej počkám." Povedal Clint keď Leoric položil do rohu svoj palcát a rozmýšlal či by ho vôbec aj Thor dokázal zdvihnúť.

,,Neviem či je to dobrý nápad, nezaša nás." Povedal bezvýrazne Steve.

,,Prečo." opýtala sa Wanda prekvapene a pozrela na Pietra ktorý len sklopil pohľad.

,,Chceš vedieť prečo? Zabili ste 500 ľudí, kvôli vašej nerozvážnosti. Sokovia nebola podstatná. Podstatných bolo tých ďalších 10 základni kde robili pokusi na ľuďoch a ktoré odpálili a nás spolu s nimi vo vnútri pri vašom útoku. A vy ste o nich ani len nevedeli." Viky potemneli oči jej tieň sa začal meniť a v miestnosti zavládlo ticho pričom bolo počuť ťažké pregĺgnutie, niektorých z avengerov.

Viacerý sklopili pohľad dookonca aj Leoricovy zmyzol úškrn z tváre. Raynor a Nova prebodávali pohľadmi Avengerov, teda aspoň tých ktorý sa na útoku podieľali. Wanda, Falcon a Vision v tom boli nevinne no i tý pocítili istú dávku zahanbenia.

,,Kto bol pri Bett po mučení." Do miestnosti vtrhol Ultron, S- tím pozrel na Ultrona a niektrý zahanbení avengers pohľad radšej nezdvihli. Jedine Natasha,Steve a Clint boli odvážnejší.

,,Boli sme tam všetci," zamyslela sa Natasha, ,,ale najbližšie k nej bol Steve, dokonca k nemu bola občas schúlená po mučení."

,,Pán Roggers ,chodte za ňou." Steve sa zamračil ale poslúchol.

,,Čo sa stalo." Ozvala sa Valla

,,Vybudovala sa určitý druh syndrómu. Kým bol pri nej kapitán celý týždeň bola v kľude, ako náhle odišiel a ona zaspala nedokázal som ju utíšiť ani po sedatívach. Stále dookola opakuje svoje meno,číslo pod ktorým je vedená u Hydri, potom protokol Ultron a nakoniec Frostmourne. Celý čas sa ju pýtali na tieto otázky, a jedine ked je pri nej Pán Roggers jej podvedomie zabudne na výsluch a cíti sa byť v bezpečí aj keď uź jej nič nehrozí." Dokončil Ultron svoju úvahu.

,,Aspoň vieme na čo sa ju pýtali, ale nechápem keď teraz hovorí nehovorila aj pre tým?" Valla sa zamračila lebo sa jej nezdalo, že by Bett čokoľvek prezradila.

,,Ne, skôr tým, že si pamätá mučenie sa spánku podvedomé snaži vyhnúť bolesti, lebo ak bude hovoriť bude to bolieť menej." Doplnila Natasha Ultronové myšlienky.

Kapitán vošiel dnu a uvidel zmietajúcu sa Bett, ktorá mrmlala niečo a čelo jej zdobili kropaje potu.

,,Bett Tesla, testovací subjekt čislo 00747. Protokol Ultron fungujúci na princípe techniky prepojenej s obranou asgardskou maskou...."

Nepotreboval počuť už ďalej, ľahol si k nej a keď si ju chcel k sebe pritiahnúť Bett automaticky zapadla k nemu a hlavu mala takmer na jeho hrudi. V tom momente sa ukludnila a mrmlanie ustalo.