My Demon

3.

( Na obrázku je Kara :)

Hodnú chvíľu sme sa len pozerali pred seba a vnímali ticho ktoré nás obklopovalo. Zrazu si vytrhla ruku z tej mojej. Prekvapene som na ňu zízal.

,,Čo sa tak pozeráš," vypľula na mňa.

,,Veď... Nič. Len nechápem čo si taká agresívna."

,,Pche... Takže sa hráš na blbého?"

,,Počuj, neviem aký máš problém ale ak si si nevšimla si to ty, ktorá je tu divná. Premiestnila si nás!"

,,O to teraz vôbec nejde."

,,No neviem čo považuješ za dôležitejšie."

Prevrátila očami. Prečo je taká? Aha.. To budú krámy...

,,Konečne som vás našla," ozvalo sa za nami.

Obaja sme sa prudko otočili a civeli na slušňáčku. Oblečenie mala roztrhané a špinavé.

,,Makačka..." zasmiala sa.

Unavene si sadla na zem. S Karou sme sa na seba pozreli.

,,Určite chcete vedieť čo toto má všetko znamenať. To tam... To psisko bol démon. Zlý, nie ako ty Kara. Možno neuveríte ale Temnota má aj svoje dobré stránky. A to sú dobrí Démoni.
Existuje niečo ako Medzisvet. Niečo medzi Zemou a vesmírom. Žijú v ňom Buonovia. Takmer obyčajní ľudia. Ale majú jednu zázračnú schopnosť. Dokážu liečiť Démonov.
Temnota sa vždy snažila ovládnuť všetko, na čom jestvoval život. Zem nebola výnimkou. Ale Buonovia sa ju znažili chrániť. Bolo im ľúto ľudí ktorí by sa voči Démonom nedokázali brániť. A tak viedli vojnu. Táto vojna trvala 1000 rokov. Až do jej posledného dňa. Narodilo sa dievčatko. Stvorenie všetkého dobra. Raz, keď sa prechádzalo v záhrade, našla zraneného Démona. Bol to zatúlaný vojak po ktorom sa už dlho pátralo. Dievčatku mu ho bolo ľúto. Vedela že by to nemala robiť ale aj tak mu priniesla vodu. Prezrelo si jeho zranenie po zásahu šípom do boku. Nebyť Démonom, je už dávno mŕtvy. Priložila ruku na ranu ktorá sa začala hojiť. Obaja zostali prekvapení. Démon jej sľúbil že sa vrati vdobrom a vojna skončí. Vydal sa za svojim vládcom a vyrozprával mu všetko čo sa stalo. Kráľ dal ihneď povolať vojsko aby priviedlo to dievčatko. Ale polovica ho neposlúchla. Boli očarení z toho, že by sa už nemuseli obávať zranení. Tak sa postavili na stranu Buonov. Kráľ ich zavrhol a označil sa zradcov. Ale stiahol sa. Buonovia a Démoni, tí dobrí, uzavreli dohodu. Spolunažívanie im išlo skvelo. Každý Buon mal priradeného Démona už od narodenia. Verili, že sa takto medzi nimi nadviaže isté puto. Nazvali to Forza, v preklade Sila. Kráľovstvu vládli štyria kráľovia. Dvaja, muž a žena z Buónov, a tak isto z Démonov.
Takto to pokračovalo ďalších 1000 rokov. Až kým sa obom párom vládcov nenarodili deti. Chlapec a dievča. Chlapec mal rodičov Buonov a dievča bola Démon. Rozhodli sa spojiť ich Forzou.
Nastal deň obradu. Deti vložili do košíkoch a začali vyvolávať zaklínadlo. Keď zrazu... Obloha potemnela. Začalo sa blízkať. Ľudia sa báli. Rodiča si svoje deti pritlačili viac k sebe. Keď sa zrazu pred oltárom objavil starý vládca Temnoty. Začal sa nekontrolovatelne smiať. Poznačil dievčatko tetovaním na zápästí. Malá hviezdička. Oznámil im, že keď dosiahnu 19 rokov, vojna sa znova začne. Ale že teraz nemieni prehrať..." skončila svoje rozprávanie.

Netušil som, čo mám na to povedať. Kara si zvierala zápästie. Počkať...

,,My sme tie deti?" vyletela zo mňa otázka.

Pomaly prikývla. Prehrabol som si vlasy a sklonil zrak. Toto robím vždy keď som nervózny.

,,Čo sa od nás očakáva?" spýtala sa chladne Kara.

,,Musíte nás ochrániť a premôcť Temnotu."

,,A ako to máme urobiť? Celý náš život je jedno veľké klamstvo a za to máme ďakovať? Starajte sa. Ja odchádzam," začínala zvyšovať hlas.

,,Kara, nájdu si ťa a zabijú. Takto máš aspoň šancu prežiť," zastavila ju.

,,Ja s ním nemienim spolupracovať," oborila sa na mňa.

,,Čo som ti urobil?" už som mal toho dosť.

,,Sa pozri ako sa správaš k mojej sestre ty idiot!"

Vyvalil som na ňu oči. O čom to trepe?
Prevrátila očami. Tak toto jej vážne ide.

,,Mishel je moja sestra," vysvetlila.

Fuuuuuuuuu.... Pocítil som studený pot na chrbte.

,,Ehm.. Nie je," zamiešala sa do toho aj tá... Mal by som sa asi opýtať na meno.

,,Som Luraz. Démon," žmukla na mňa.

Čiže vedia čítať myšlienky. Úžastné.

,,A kde máš svojho Buona?" spýtala sa Kara.

,,V našom svete do ktorého by sme sa mali čo najskôr vrátiť."

,,Ja nikam nejdem," zaprotestovala znova.

Vážne sa mi táto otrava páčila?
Luraz sa zasmiala. Nečítaj mi myšlienky!

,,Ste stvorení jeden pre druhého. Idem sa prezliecť a vyrazíme."

Kara nahnevane zafučala. Sadla si na zem čo najďalej odo mňa.

,,Počuj veď... Nič som tvojej sestre neurobil," obhajoval som sa.

,,Že nie? Ona ťa ľúbila ty... Ty.... Idiot!"

Keď som jej chvíľu neodpovedal, otočila sa ku mne. Z očí jej šľahali blezky.

,,Odhovárala som ju od teba. Poznala som ťa iba z jej rozprávania lebo chodím do inej školy. Chodila som... To je jedno. Už vtedy si sa mi nepáčil. Tak som jej navrhla aby urobila u nás párty a ja jej dokážem že nie si to, na čo sa hráš. A vyšlo mi to. Stačili iba pekné šaty a hneď si sa namotal," zaškerila sa.

Hodil som po nej nejakú paličku čo som našiel na zemi. Rozrehotala sa ešte viac.
Je tak zvlášna. A náladová. Presne typ baby ktoré nemusím. Ale táto mala niečo v sebe čomu som nevedel odolať.

,,Môžme ísť," prerušila našu "hádku" Luraz.

Pozreli sme sa na ňu a naraz sa postavili. Podišli sme k nej.

,,Dvoch ľudí neprenesiem. Musíte ísť jeden."

Odstúpil som na znak, že Kara má ísť prvá. Chytila ju za ruku a zmizli. Podupkával som si nohou a čakal. O chvíľu sa Luraz objavila na tom istom mieste. Ani nepočkala, chytila ma za rameno a preniesla. Neznášam keď si ľudia so mňou robia čo chcú...

Dik ľudia za "hviezdičky" a komentáre :) :D
Užívajte dník... ;D

A ignorujte chyby :* :D