My Demon

5.

Na rade je náš prvý tréning. Máme sa stretnúť dole na menšej čistinke. Čakám na Karu pred jej chatkou. Trvá jej to. Keď konečne otvorí tie prekliate dvere, mám chuť jej vynadať. Všimne si môj nahnevaný pohľad.

,,Je len na mne ako rýchlo sa dostaneš dole. Ak sa mieniš sťažovať, tam je rebrík," povedala mrzuto a založila si ruky na prsiach.

,,Už sme tam mali byť pred pol hodinou!" ignorujem to čo mi práve povedala.

,,Kľud... Vedia že len my im pomôžeme. Takže pravidlá môžme určovať my."

Prevrátim očami a nastavím jej ruku. Neochotne ma za ňu chytí a premiestni nás.
Ocitneme sa na spomínanej čistinke. Ale nie je obyčajná. Je to zhotovený bojový priestor. Všade boli nejaké zbrane a bojujúci ľudia. Kare sa zaiskrí v očiach. Tak toto hádam nemyslí vážne.
Zastaví sa pri nás Luraz.

,,Takže... Ja ako Démon budem učiť Karu. Teba Alex, bude učiť môj Buon Sasha."

Pristúpi k nej krásna červenovláska. Kara sa zamračí.

,,Nie je pravidlo že Forzu musí tvoriť pár muža a ženy?" spýta sa.

,,Nie Kara. Forza neznamená párovanie. Môžeš sa vydať za koho chceš. Partner vo Forze je iba duchovný ale za to sa toto puto nedá rozdeliť. U nás je to však iné..." vysvetlí jej Sasha.

,,Ako to myslíš?" spýtam sa.

,,Ja Luraz ľúbim. Tým pádom sa naše puto prehĺbi a viac vynikne."

Obaja prikývneme na znak, že tomu rozumieme.

,,Tak začnime," nadhodí Luraz.

,,Teleportáciu zvládate bravúrne. Ale čo tak to zťažiť tým že na vás hodím nôž? Vlastne.. Stačí iba na Alexa..."

V tom sa v Lurazinej ruke objaví dýka. Neváha a hodí ju na mňa. Zavriem oči zmierený so smrťou. Keď zrazu počujem potlesk. Otvorím najskôr iba jedno oko. Vidím že som celý tak sa odvážim otvoriť aj to druhé. Už nestojím na tom mieste kde pred tým. Dýka je zapichnutá do dreveného sĺpu. Kara splašene dýcha a tie dve... Usmievajú sa ako slniečka na hnoji.

,,Ste normálne?" vyštekne po nich Kara.

,,Samozrejme. Museli sme otestovať tvoj ochranársky reflex. A zvládla si to bravúrne," pochválila ju Luraz.

Nemo na ne civím... Oni ma vážne chceli obetovať?

,,Pokračujeme," zavelí Sasha.

Kara sa zamračí ale nasleduje ju. Stále vybúrane sa k nim pridám.

,,Ďalšia lekcia je komunikácia. Alex, poviem ti že sa ti veľmi ťažko dostať do hlavy. Za malú chvíľu ti prejde rozumom toľko myšlienok ako nikomu. Je to výhodou v boji. Útočník, ak to bude Démon, nedokáže predvýdať tvoje pohyby. Ale komunikácia s Karou, ktorá je veľmi potrebná, bude potláčaná. Kara sa bude veľmi musieť sústrediť aby ti mohla niečo povedať. Aspoň teraz zo začiatku. Dokážete spolupracovať. Ste ako jedno telo ale dve duše. Preto to je ťažké. Po fyzickej stránke si viete pomôcť a preto budeme viac venovať pozornosť tej duchovnej," skončila svoj monológ Luraz.

S Karou sme sa na seba pozreli. Prebodla ma vražedným pohľadom.

,,Tak... Skús mu niečo povedať," prikázala jej Sasha.

Zdá sa mi, ako by sa snažila prevŕtať moje oči. Ale nič nevnímam.

,,Alex pomôž jej... Sústreď sa."

Kara. Kara. Kara. Po rozume mi behalo iba jej meno.

'A......A...'

'No tak Kara, zvládneš to' podporím ju.

'Ale..... Ale...x.... Alex'

,,Výborne," zatlieska nám Luraz.

,,Mala si pravdu... Je to mega ťažké," prizná Kara.

Vyčerpane si sadne na zem a odfúkne si z čela neposlušný vlas.

,,Na dnes stačilo. Ide sa žúrovať," zavelí Sasha.

,,Žúrovať?" spýtame sa s Karou narovnako.

,,Zájdeme na nejakú párty. Možno poslednú v tomto období. Čaká vás toho veľa."

Kara hneď súhlasí.

,,Idem sa obliecť," oznámi a premiestni sa.

Čakám kým sa ma Luraz chytí ale žiadny dotyk necítim. Uvedomím si, že všetky tri zdúchli.

,,Ženské," zamrmlem si.

,,Zabudla som na teba," ozve sa vedľa mňa Kara a chytí ma za ruku.

,,Je to otravné," posťažuje sa a vykročí do prázdna.

Čafte ľudia =D

Kapitolka o ničom.... Nevadí. Dúfam že moja fantázia zamaká a čoskoro vydám ďalšiu časť.
Ako vždy... Ďakujem že to čítate a za "hviezdičky" =D (komentár by sa hodil aby som vedela či sa to oplatí písať ;)
Samozrejme, nezabudnite ignorovať chyby =D

Užívajte dník.... :3

A kľudne mi napíšte správu. Rada pokecám :)