My Demon

7.

Kara

....

Zobudili ma slnečné lúče. Pomaly som otvorila oči. Spala som na dvíhajúcej sa hrudi. S kým som zas strávila noc? Pozrela som sa vyššie a po tele mi prešli zimomriavky. Len toto nie.... A vtedy som si na všetko spomenula. Začala som to ja. Nie, nie, nie...
Rýchlo som sa postavila a pátrala po svojich veciach. Obliekla som si ich a pripravená odísť, som sa pozrela von oknom.

,,Kam to ideš?" ozvalo sa za mnou.

Vzdychla som si. Čo mu mám povedať?

,,Hádam si nečakal druhé kolo."

,,Vieš čo? Ako jednorazovka si fajn."

,,V preklade...?"

,,Raz a dosť," cmukol.

,,Tiež si hovorím. Takže to znamená, že kľudne môžeš ísť domov sám," usmiala som sa na neho.

Strach v jeho očiach bol k nezaplateniu.

,,To by si mi neurobila."

,,Myslíš? Tak sa pozeraj," a už ma nebolo.

Takéto cestovanie ma neskutočne bavilo. Tie príjemné zimomriavky keď ste... V prázdnote. Je to len stotina sekundy ale aj tak sa vám to dostane pod kožu.
Ocitla som sa v mojej chatôčke. Vyzliekla som sa a namierila si to rovno do sprchy. Neponáhľala som sa. Studená voda mi vyčistila hlavu plnú myšlienok. Ale predsa len tam zostala jedna otázka. Prečo? Prečo som sa s ním do boha vyspala?

-Lebo ťa priťahuje- ozvalo sa v mojej hlave.

-Sklapni- odpovedala som samej sebe.

Vyšla som zo sprchy a obmotala si uterák okolo tela. Dnes máme ďalší tréning. Som zvedavá, čo si na nás tie dve pripravili. Obliekla som sa do obyčajných kraťasoch a čierneho tielka. Obula som si tenisky a vyrazila. Premiestnila som sa na lúku kde sme včera trénovali. Stála tam iba Luraz.

,,Šípková Ruženka sa nám zobudila?" podpichla ma. (Kika vieee =D)

,,Keby som len spala sama..." zamrmla som si pre seba.

,,Ťažká noc?" neprestala sa do mňa stále starať.

,,Skôr to prebudenie..."

Na to sa rozosmiala. Ja viem že som vtipná...

,,Začneme?" snažila som sa zmeniť tému.

,,Ou jasné. Kde máš Alexa?"

,,Neviem a ani ma to netrápi."

,,KARA!" zhúkla po mne.

,,Možno som ho nechala v luxusnom hotely nahého v posteli. Ale iba MOŽNO."

,,Choď. Za. Ním. Okamžite!"

Prevrátila som očami ale poslúchla som ju. Premiestila som sa naspäť do nášho apartmánu. Ale na moje veľké šťastie tam už nebol. Na miesto neho tam šukali nejaký starí japonci. Keď ma zbadali, zakývali mi a volali ma nech sa k nim pridám. No zabudnite. Našla som dvere a vypadla. Kde len môže byť? Prikradla som sa na recepciu. Za pultíkom stála mladá čiernovláska.

,,Prepáčte, nevideli ste tu okolo prejsť nejakého pochybného chalana?"

,,Pochybného určite nie ale chalan to bol. Nechal mi tu na seba čísto. Je stašne zlatý," povedala zasnene.

Zagúľala som očami.

,,A nevieš kam išiel?"

,,Ale jasné. Na letisko."

,,Diki moc."

Zašla som za roh a premiestnila sa na najbližšie letisko. Hneď som ho zbadala. Balil tam nejakú letušku. Alebo to bola upratovačka? Neviem. V každom prípade som za ním musela ísť.

,,Jasné, za chvíľu by tu malo pristáť moje súkromné lietadlo. Otec vlastní 6 firiem v troch štátoch...."

,,Áno a jeho matka ľutuje že ho porodila," prerušila som jeho bľabotanie.

Škaredo na mňa zagánil. A tá baba ani nehovorím. Prebodávala ma pohľadom. Bolo by super sa teraz zahrať na jeho frajerku a tej 'slečne' slušne ukázať, že sa s takými idiotmi nemá zahadzovať. Ale neurobím to.

,,Poď, už musíme ísť."

Zahral sklamaný výraz typu: Je mi to strašne ľúto, že nás tu prítomná vyrušila ale neboj, raz ťa určite fiknem niekde na záchodoch.
Rýchlo vytiahla pero a na ruku mu napísala svoje číslo. Žmurkol na ňu a ona sa so smiechom pobrala preč.

,,No poďme," súrila som ho.

,,Idem idem."

Chytil ma za ruku. Pri tom dotyku vo mne niečo vzbĺklo. Snažila som sa to ignorovať aj keď to bolo ťažké. Zaliezli sme niekde, kde bolo málo ľudí a zdúchli.

,,Aaaa.... Konečne ste tu," veľkolepo predniesla Luraz.

Ani jeden sme sa na ňu nepozreli.

,,Takže decká. Dnes si znova precvičíme vašu komunikáciu...."

...

Vyčerpaná som si ľahla na posteľ. Celý dnešný tréning ma neskutočne vyčerpal. Už ani do tej sprchy sa mi nechclo ísť. Schovala som sa pod deku a zaspala.
Zobudilo ma búchanie na dvere. Netuším koľko bolo hodín ale vonku bola tma. Lenivo som vstala z postele a šla otvoriť. Stál v nich Alex. Prekvapene som sa na neho pozrela.

,,Čo potrebuješ?" vyletelo zo mňa.

,,Teba," povedal a vrhol sa na moje pery.

Nie aby som sa bránila a vlepila mu facku. Jasné že nie. Ja som mu tie bozky musela oplatiť. Bozkávali sme sa dravo a nenásitne. Cúvala som ale on ma nasledoval. Pritlačil ma o stenu a rukami pátral po mojom tele. Po chvíly som to nevydržala a skočila na neho. Dopadli sme na posteľ. Pretočil nás, čiže som ležala pod ním. Vyzliekol ma do spodného prádla. Chcela som urobiť to isté jemu ale on sa zastavil.

,,Berieš tabletky?" spýtal sa.

,,Nie...."

,,Kurva.." zahrešil a zvalil sa vedľa mňa.

,,Čo sa deje?"

,,Nemám kondóm."

,,Čo stresuješ."

Obliekla som si jeho tričko a premiestnila sa do nejakého ochodu. Pri pokladni som si vypýtala balík kondómov a zaplatila. Vrátila som sa späť. Vrhla som sa na neho. Vyzliekol ma do naha. Nepáčilo sa mi, že je stále oblečený. Chcela som ho vyzliecť ale znovu mi v tom zabránil.

,,Najskôr ťa chcem ochutnať..." zašepkal mi pri uchu.

Nechápala som ale keď sa malými bozkami približoval tam dole, cvaklo mi to. Najskôr sa venoval mojim stehnám a až potom môjmu stredu. Keď tam už konečne bol, prsty som si preplietla s jeho vlasmi a nechala sa unášať vlnami slasti. Pridal aj prsty a to som sa už nedokázala ovládať. Vzdychala som hlasnejšie a hlasnejšie. Už som bola skoro hotová, keď zrazu prestal. Uškrnul sa a dostal sa nado mňa. Pobozkal ma. Neviem ako, ale bol už vyzlečený a bez varovania mi ho tam vsunul. Ruky mi zakliesnil nad hlavou. Urobil sa o niečo skôr ako ja. Vážne iba o trošku skôr. Vyčarpane sme sa na seba pozreli. Ľahol si vedľa mňa a prudko dýchal. Ruku mal položenú tak, že som mala dokonalý výhľad na to číslo ktoré mu tam dnes tá baba napísala. Postavila som sa s dekou pritisnutou na tele. Otvorila som dvere. Nechápal.

,,Vypadni," zašepkala som.

Vyvalil oči ale potom to asi pochopil. Pozbieral si veci a odišiel. Zabuchla som dvere a zviezla sa popri nich na zem.

,,Kara, si tak strašne hlúpa," povedala som si a rozplakala sa.