My Demon

4.

Ocitol som sa v dedinke. Neobyčajnej dedinke. Chatky boli totiž na obrovských stromoch. Ľudia sa veselo rozprávali ale očkom ma sledovali. Až vtedy som si uvedomil že nevidím Karu. Nadýchol som sa že sa opýtam Luzar ale tá mi hneď skočila do reči.

,,Odstraňujú z nej pachy," vydrala zo seba.

Keď zbadala môj nechápavý výraz, vzdychla si.

,,Keď príde nový Démon zo sveta ľudí, musíme ho zbaviť jeho prirodzeného pachu. Inak by ho tunajší mohli považovať za votrelca."

,,A kedy sa k nám pridá?"

,,Už ti chýba?" otočila sa a uškrnula.

Zamračil som sa. Rozosmialo ju to ešte viac. Viedla ma k pomerne veľkému domu. Všetko je tu z dreva (pochopiteľne). Zaklopala a vošla. Nasledoval som ju. Zbadal som štyroch ľudí. Vyzerali asi na 40. Keď ma zbadali, nechápavo sa pozreli na Luraz.

,,Alex, váš syn," vyriekla.

Počkať... What? Oni majú byť moji rodičia? Si robíš srandu!
Vedel som že mi číta myšlienky. Na to sa ku mne rozbehla nížšia žena s blonďavými vlasmi. Tuho ma zovrela v náručí.

,,Alex, synček môj. Ty si tak vyrástol. A zosilnel," mumlala mi do hrude.

Asi by som ju mal tiež objať že? Tak som sa teda sklonil a jemne okolo nej obtočil ruky. Triasla sa mi v náručí. Keď sa odtiahla, všimol som si slzy na jej tvári. Usmial som sa na ňu ako idiot.
A ešte otec. Obaja muži v miestnosti boli vysoký a vymakaný. Ale keď som sa im pozrel do očí, pochopil som. Muž celý v čiernom bude určite Karin otec. Ten vražedný a skúmavý pohľad sa jednoducho nezaprie.
Takže mi zostáva ten druhý. Špinavý blod, zelené oči a pohľad plný drzosti. Aká náhoda....
Podišiel ku mne a zovrel v chlapskom objatí.

,,Synku, chýbal si nám."

Objatie som mu opätoval.

,,Kde máme dcéru?" ozvala sa zrazu tá druhá žena.

Vysoká, štíhla, čierne vlasy ako uhoľ. Pôsobila záhadne a nepreskúmane. Kara je čistý mix týchto dvoch.

,,Zbavujú ju pachu," odpovedal som.

Konečne som prehovoril. Tá žena sa na mňa skúmavo pozrela.

'Čo všetko vieš?' ozvalo sa v mojej hlave.

'Históriu' odvetil som.

Prikývla. Zrazu sa pri nás objavila Kara. Ako blesk z jasného neba. Kurva, prečo má ona tieto výhody? Aj ja chcem!
Keď videla že pri mne stoja moji rodičia, pozrela sa na tých svojich.
Jej mame sa po lícach kotúľali slzy. Roztvorila náruč do ktorej sa Kara hneď hodila. Tak toto som nečakal.

'Démoni sú veľmi viazaní na svoju rodinu. Aj keď sa nenávidia, budú ju sa chrániť aj za cenu vlastného života' vysvetlila mi Luraz.

Chápavo som prikývol. Keď sa konečne doobjímali, nastal čas na objasnenie situácie.

,,Tak históriu by sme mali. Ďakujem Luraz, môžeš odísť," zavelil Karin otec.

Mierne sa poklonila a premiestnila sa.

,,Temnota sa už chystá na vojnu. O mesiac máte narodeniny. Už asi viete že vtedy sa plánuje veľká vojna. Vašou úlohou je získať amulety. Predstavujú istý... Štít. Celkom je ich 7. Budete chodiť do rôznych svetov. Luraz vás oboznámi o preberaní," začala vysvetľovať Karina mama.

,,To je všetko?" spýtal som sa.

,,Nie tak celkom. Budete na sebe trénovať. Forza medzi vami je omnoho silnejšia. Dokážete neskutočne veľa vecí. Samozrejme, Kara má prevahu v mágii. Ale Démoni nevedia uvažovať. Konajú podľa pocitov a intuícií. Preto ťa potrebuje. Potrebujete sa navzájom. Tréning budete mať každý deň," pokračoval môj otec.

,,A tie amulety? Nemôžme ich pozbierať rovno teraz?" nedočkavo sa ozvala Kara.

,,Nie nie. Dočasní majitelia nám musia dať znamenie. Nevieme kde sa presne nachádzajú ale vedia o momentálnej situácií. Budú spolupracavať... Hádam," zobrala si slovo znovu Karina mama.

,,Kedy máme prvý tréning?"

,,Už dnes. Chceme vedieť ako spolu viete bojovať a zároveň chrániť sa," odpovedala mi mama.

Kara si odfrkla. Všetky páry očí smerovali na ňu. Nadvihla jedno obočie.

,,Nič nič."

,,Ale teraz by sme sa mohli ísť niekam najesť," navrhnem.

Žalúdok mi dáva znamenia že by som už niečo zjesť mal.

,,Ou samozrejme. Zavolajte Luraz a bežte si niečo dať," súhlasí so mnou mama.

Pozriem sa na Karu. Tá mi venuje úškrn a premiestni sa.

,,Ja ju nenávidím...." zamumlem si pre seba a otvorím dvere.