Be Alright 11.

376 12 7
                                    

Ked som to dočítala, za mnou stál Justin.Správu som neriešila .. po hodine som z nákupného centra vyšla zo šiestimi taškami.Justin ma odprevadil domov.Doma som si všetko dala na miesto a išla som si urobiť kávu.Zazvonil mi mobil."Dobrý deň.Som hlavný lekár vášho otca.Prosím vás aby ste prišli ihned do nemocnice"-povedal muž  v mobile.Zobrala som si kabát a o chvílu som tam bola."Tak? Som tu stalo sa niečo? Prebral sa s kómi? prosím vás povedz tee že áno"-povedala som hned ked som uvidela toho lekára."ľutujem.Snažili sme sa.Váš otec to neprežil.Je nám to ľúto"-povedal a odišiel.V tom momente som chcela zomrieť.Už nemám nič.Nemám mamu , otca.Rozplakala som sa , a pomali som išla peši domov.Znovu mi zazvonil mobil.Bol to Justin "Laura?!  Kde si? Mňa to tak mrzí.Idem pr..."nestihol dopovedať a zložila som mobil.

Práve som sa dozvedel o Laure a jej otcovi kedže tam v nemocnici bol Fredo z kamarátom.Podľa  jej mobilu som zistil kde je.Ked som ju uvidel skoro mi srdce vyskočilo z hrude.

Ked som mu zložila mobil , postavila som sa na obrovský múr.Bol asi šesť krát väčší ako dom.Keby skočím  mohla by som sa zabiť.Postavila som sa , a premýšľala.Keby skočím , uvidím mamu? Otca? Všetkých ktorých som stratila? Tak veľmi to bolí. Chcem s tým skončiť.S nohou som sa trošku priblížila na okraj mosta.Ešte kúsok a padla by som.Znovu som sa rozplakala.Slzy mi stekali po líciach.Videla som Justina.Vystúpil z auta."Laura?! Prosím .. pod dolu.Nerob hlúposti.To bude dobré"-povedal ked vyšiel z auta."Nie! Nič už nebude dobré Už nikoho nemám!"-povedala som"Ale máš! Máš mňa!"-povedal."

Zbohom" ..

Be AlrightWhere stories live. Discover now