Death note - Another Kira

Kapitola deviata - Odhalenie

,,Chystáš sa niekam?" rýchlym pohybom som schmatol tašku pri dverách. ,,Idem s Melody do kina. A upozorňujem ťa, ty s nami nejdeš." ukázal som na Ryuka ukazovákom a vražedne sa na neho pozrel. Následne som sa otočil a rýchlym krokom zbehol po schodoch. ,,Ja som sa len opýtal." pozeral sa na mňa z prvého poschodia, povzdychol si, ramená jemne sklonil dole a šiel späť do mojej izby. ,,To bolo ľahšie ako som očakával." zamrmlal som si pre seba.
Kráčal som po chodníku, dával pozor na cestu ale zároveň som ľutoval, prečo som si nezobral sveter alebo aspoň tričko s dlhým rukávom . Chladný vánok sa mi jemne obtrel o pokožku a mnou prešla chladná vlna, ktorá spôsobila otrasenie a mierne zadrkotanie zubami. Po pár minútach som pred sebou mal obrovské parkovisko plne áut, za ktorým sa nachádzalo kino. Prekľučkoval som bludiskom z áut a uvidel Melody stať pred vchodom, ako sa rozhliada po okolí a pokúša sa ma v tom pomenšom dave ľudí nájsť. Ako som sa tak blížil k nej, začal som si všímať viac a viac tváre ostatných ľudí. Pri Melody stala postaršia pani a slušne vypadajúci pán. Zahľadel som sa na neho, pretože jeho tvár mi bola známa. Mal na sebe čierny kabát, z ktorého mu vyčievali hnedé rifle. Nezaoberal som sa ním dlho, kedže moju pozornosť si získala opäť Melody. Venovala mi jeden krásny úsmev pred tým, ako som bol dostatočne blízko na to, aby ma pozdravila. ,,Ahoj Melody. Poďme dnu, lebo za chvíľu asi zamrznem" ani so ju nepustil ku slovu, chytil ju za ruku a ťahal do budovy. ,,No... Ahoj." povedala nesmelo a nechápala sa mnou viesť, no hneď ako sme vstúpili do haly, zastavila. ,,Toto si zober." pohrabala sa vo svojej čiernej kabelke a vytiahla lístok, ktorý mi následne podala.,, Pôjdeme si už sadnúť na svoje miesto, alebo chceš ešte niečo kúpiť?" jemne som natočil hlavu doprava a pozrel sa na bufet. Melody môj pohyb zopakovala, no keď videla radu ľudí čakajúcu na občerstvenie, zarazila sa. Z jej tváre sa dalo vyčítať, že netúži moc po tom stáť v rade kvôli troche vody a niečomu pod zub. Chápal som to, keďže naše myšlienky v tej chvíli boli dosť podobne ba dokonca aj rovnaké. Zamierili sme teda do kinosály, kde už na nás čakali dve voľné miesta v poslednej rade. Sadli sme si na sedadlá a po chvílke ticha, ktoré medzi nami panovalo sa ozval Melodin hlas. ,,Hele... V Londýne bude cez víkend festival a ja mám ešte voľný lístok. Hovorila som si, či by si nemohol ísť so mnou." na chvíľu som sa zamyslel. ,,To by bolo úžasné." daroval som jej jeden malý úsmev. ,,Je to v sobotu a nedeľu. Trvá to celý víkend, už mám aj hotel vybavený.... No len je tu jeden problém. Asi s nami pôjde aj moja matka. Nevadí ti to, však?" zadíval som sa do jej oči, ktoré práve vyžarovali akési nadšenie a zároveň sklamanie. ,,Nepracuje náhodou tvoja mama aj cez víkendy?" pýtavo som sa zahľadel na Melody, až som sa začal báť, či ju môj pohľad nejako neznervóznil. ,,No vraj si vzala voľno. Doma je už od včera." otočila hlavu na prázdne plátno. Hlavou mi prebehli dve otázky. Môžu si policajný vyšetrovatelia vziať voľno behom vyšetrovania? A aj keby áno, prečo by to pani Reedová robila? Odjakživa milovala svoju prácu a pokiaľ viem, nikdy by si nevzala voľno, keď bolo vyšetrovanie v plnom prúde. Za týmto musí byť niečo viac.
Z mojich myšlienok ma vytrhlo zhasnutie svetiel v celej kinosále.
Pridávam do kroku. Som si skoro istý, že ten pán s kabátom, ktorého som videl pred kinom, ma sleduje. Zbytočne sa nerozhliadam, ať si nevšimne, že o ňom viem. Jeho tvár mi je síce známa, no neviem odkiaľ. Nad týmto si lamem hlavu celú cestu domov.
Mierne pozvoľním tempo, pretože sa už blížim ku svojmu domu a trochu ma ukludní, keď uvidím našu bránu. Ihneď siaham do kapsy pre kľúče, odomykám a následne aj zamykám. Vydychnem si, keď uvidím vchodové dvere svojho domu a za nimi svetlo.
Potichu som zatvoril dvere svojej izby a následne rozsvietil. Porozhliadol som sa po okolí, no Ryuka som nezazrel. Pohľad som venoval bordelu, ktorý bol na mojom stole a mierne ma zaskočilo, keď som Death note uvidel medzi učebnicami. Zabudol som naň a moje jedine šťastie asi bolo, že počas mojej neprítomnosti sa tu nik neukázal alebo nedajbože prehľadával moju izbu. Na toto si musím dať väčší pozor a konečne vymyslieť lepšiu skrýšu. Keby sa mi podarilo presvedčiť Ryuka, aby ho skladoval u seba. Mal by som tak istotu, že ho nikto nenájde.
Sadol som si na otáčaciu stoličku, prisunul sa viac ku stolu a znovu začal premýšľať o mojom prenasledovateľovi. Kto to len mohol byť? Žeby jeden z tých feťákov, ktorý sa po nociach potulujú po meste a okrádajú náhodných a bezmocných ľudí? Nie, na to vyzeral až moc slušne. A pokiaľ som si všimol správne, tak si odomna držal nejaký odstup a snažil sa vyzerať nenápadne. Keby vtedy nestál pred tým kinom, pravdepodobne by som si ho ani nevšimol, no takto mi utkvel v pamäti.
Kto by to však mohol byť? Dobre, tak si to rozoberiem. Bol oblečený v civile, celkom slušne a mal rovnakú cestu ako ja. Žeby niekto od polície? Nie, to nie je možné. N predsa nemohol zistiť tak rýchlo moju identitu. Mal podozrievať rodinu Reedových a ja som mal byť z tohoto mimo. Žeby začal podozrievať kamarátov Melody?
Započul som ťažké kroky po plávajúcej podlahe a došlo mi, že za mnou stoji Ryuk. ,,Nad čím tak horúčkovito premýšľaš?" vyvalil na mňa otázku, ktorá má dostala zo zovretia mojich vlastných myšlienok. ,,Niekto ma sleduje a mám pocit, že to je niekto od polície." chytil som sa za hlavu, lakte položil na stôl a povzdychol si. ,,To už ťa dostali? Moc dlho si teda nevydržal." počul som, ako si sadol na posteľ. Nohu som šuchol o zem, vďaka čomu sa stolička pootočila smerom ku Ryukovi. ,,Nie, ešte nie. Nemajú proti mne nič. Pokiaľ nenájdu toto, nedostanú ma." zodvihol som zápisník spod učebníc. ,,Musím ho niekde ukryť, no nič bezpečné ma nenapadá. Iba, ak by si mi s tým pomohol." moja veta upútala jeho pozornosť. ,,Ale dobre vieš, že nie som na tvojej strane." pozrel sa na mňa svojími vypuknutými očami. ,,To síce ano, no toto by si pre mňa urobiť mohol. Vďaka tebe by sa mohla táto hra na mačku a myš predĺžiť. Potrebujem, aby si uskladnoval zápisník u seba, keď ti poviem. Dobre? " na jeho tvári sa zjavilo zaváhanie. Zmieril som sa síce už s faktom, že budem musieť nájsť pre zápisník nejaké dobré miesto na skrýšu, no táto myšlienka ma hneď prešla, ako som videl Ryukove pokyvanie hlavou na náznak súhlasu. ,,No dobre, ale pamätaj, že to nerobím pre teba, ale kvôli tomu aby som v tomto ľudskom svete zostal dlhšie a zabavil sa. Je to to posledné, čo pre teba robím." pocítil som nadšenie ,,Vďaka" venoval dom mu ešte jeden pohľad a následne sa pozrel do okna. Znovu mi v hlave prebehla myšlienka na toho pána, ktorý pravdepodobne stoji teraz pred naším domom a sleduje, čo sa bude diať. Znovu som si predstavil jeho tvár a v tom mi to došlo. Začal som sa prehrabovať v kope učebníc a papierov na stole až kým som to nenašiel. Nezadržal som úsmev. ,,Čo to je?" zahľadel sa na mňa Ryuk. ,,N nepočítal s jednou vecou. Keď som sa dostal do Reedovej počítača, získal som všetky informácie o vyšetrovaní. Úplne všetky. No je tu pár vecí, čo som nezverejnil. Napríklad mena a fotky vyšetrovateľov pracujúcich na tomto prípade. Pravdepodobne si myslel, že som to medzi tou kopou dokumentov a zložiek nenašiel, no to nie je pravda. Na tomto papieri sú všetky mená vyšetrovateľov. Prekvapilo ma, že ich je tak málo. Iba štyria teda ak nepočítam N. Predpokladám, že každý sleduje jedného. Pani Reedová sleduje Melody. To je logické. No koho sledujú ti ďalší? " ukazovákom a palcom som sa chytil za bradu a zahladene pozeral na papierik s menami. ,,Keďže sledujú kamarátov Melody, mohli by sledovať Kate. Jej najlepšiu kamarátku. Potom by to mohol byť Frank. Taktiež kamarát a zároveň jej doučovateľ angličtiny. Potom by to mohol byť aj Lee. Melodin bývalí priateľ. A to bu malo byt tak nejak všetko." sledoval som nechápavi ryukov pohľad a istým spôsobom som sa na ňom aj zabával. ,,Ale pokiaľ sú iba štyria, ako môžu sledovať teba, Melody a tých ďalších troch? Ved to je dokopy päť ľudí..." jedno sa mu musí nechať. Aspoň vie počítať. No, ale má pravdu. ,,Nepovedal som, že majú na muške práve týchto. Každopádne mňa sleduje tento." ukazovákom som ukázal na tretie meno od hora. Hal Lidner.