Priateľia

3.4K 220 16
                                    

Louis

"Tomlinson čo hľadáš na tej tribúne!"vykríkol pomne tréner keď mi už asi tretí krát ušla lopta spred nosa lebo som očami vysel na tribúne.Vedel som,že nepríde ale aj tak ma to z nejakého dôvodu dosť zarmútilo.Už je to týždeň čo som ja a Harry začali odznova.Je divné budiť sa do nového rána s pocitom toho že je hneď kúsok od vás osoba ktorú máte radi alebo sa aspoň snažíte.

"Tomlinson prihraj!" Vykríkol namna Niall a ja som mu s radosťou odovzdal loptu.Dnes som bol nesvoj.Nič som nechcel.Dokonca ani hrať fudbal.
Už som to chcel vzdávať keď som začul jemný hlások.Zdalo sa mi ako keby celé ihrisko stíchlo a ja som mohol počuť rýchly dych niekoho kto uteká po schodoch,otvorenie ťažkých dverí a potom som ho konečne zbadal.

Spoteného a udýchaného stáť na samom vrchu tribúny s úsmevom na tvári ktorý sa ešte zväčšil keď ma zbadal na ihrisku.Samovoľne sa mi začali pery kriviť do úsmevu a keď mi ukázal vstíčený prst rozbehol som sa po lopte ako tiger po poslednej koristy.

"Louis Tomlinson strieľa gól a stredná škola Bristoll vyhráva nad Liverpoolom 1:0 !" Vykríkol rozhodca do mikrofónu a kumne sa rozbehli chlapci s úmyslom rozdrviť ma v obrom objatí.Bolo pekné ako sa snažili na Harryho zvyknúť,dokonca mu Nick prestal robiť zle.Keď sme už pri ňom zápas som vyhral preňho a teraz som sa ho snažil bez úspechu nájsť v dave deciek ktoré mizli domov.

"Chlapci poďme to osláviť a Louis!"vykríkol Niall a naklonil sa k môjmu uchu."Ešte stále som si na Stylesa nezvykol ale je na hornej tribúne" zašepkal mi do ucha ,usmial sa namna a za doprovodu hlasného smiechu zmizol s chlapcami z ihriska.Ja som sa vyhovoril na moju mamu ktorá ma mala podľa mojich slov čakať pred ihriskom a skôr ako stihli zaliest už som utekal hore schodmi.

"Harry!"vykríkol som keď som konečne dobehol na zmienené miesto a Harry sa namna rýchlo otočil vďaka čomu som skočil do jeho teplého objatia.Vonku bola už docela zima len ja som stále horel vďaka adrenalínu v mojej krvi. "Ten zápas bol úplne úžasný Lou už chápem čo na tom vidíš"povedal mi a objatie mi opätoval.

"Ďakujem Harry ale hral som už aj lepšie"povedal som mu ale on len pokrútil hlavou v nesúhlas."Louis tá lopta letela z pólky ihriska ja by som netrafil ani keby som stál meter od bráni"povedal mi so smiechom."Možno keby si nenosil okuliare bolo by to lepšie"povedal som mu a opatrne aby som mu neublížil som mu dal dolu okuliare."Koľko prstov ti ukazujem?"spýtal som sa ho a on sa namna pozrel svojimi nádhernými očami z ktorých sa mi tajil dych."Dva"povedal mi bez zaváhania.

"A teraz?"spýtal som sa ho."Tri"povedal mi zase bez jediného zaváhania."No vidíš že to ide a som veľmi rád že si prišiel"povedal som mu a otriasol som sa zimou kvôli studenému vzduchu ktorý tu hore fúkal.Podal som mu okuliare a rukami som sa objal,mal som na sebe len spotený futbalový dres ktorý nepríjemné chladil.

"Louis poď sem" povedal mi Harry a rozopol svoju tmavú bundu a ja som s úsmevom skĺzol k jeho hrudi ktorú som objal rukami a on spravil to isté.Začal som sa smiať keď som počul ako sa začína zapínať zips bundy a ja som v nej zostal uväznený ako párok v rožku."Harry nemôžem sa pohnúť ako sa dostanem do šatne?"spýtal som sa ho ale potom ma napadlo niečo bláznivé.Odrazil som sa od zeme a nohy som omotal okolo jeho panvy a ruky okolo jeho krku."Louis čo robíš?"spýtal sa ma šokovaný mojim činom ale ja som už spokojne oddychoval nasávajúc jeho vôňu.Sladkú vôňu jabĺk a škorice.

Neviem ako ale spokojne som na ňom zaspal.Unášaný jeho vôňou do iného sveta.

Harry

Niesol som Louisa na internát .Nechcel som ho doniesť do šatne,ešte stále som sa bál futbalistov.Louis v mojom náručí uväznený v mojej bunde spokojne spal pričom pritom nezabudal vyzerať ako anjel.Dlhé hnedé mihalnice pohodlne odpočívali na jeho lícach mramorovej farby a pery boli slabo pootvorené že z nich vychádzalo tiché chrápanie.Jemné hnedé vlásky sa lepili na spotenè čelo ale aj napriek tomu spokojne spal.

Horko ťažko som nás podpísal na knihu s časom a potom som s Louisom v náručí kráčal do izby.Tam som ho opatrne položil na posteľ,vyzliekol som si bundu a začal som z neho dávať dolu spotenè oblečenie.

Najprv kopačky po ktorých nasledovali ponožky,potom tričko a nakoniec kratasy.Louis sa spokojne usmial a Zababušil sa do paplonu bielej farby.Ešte som skontroloval či nepotrebuje ešte niečo ale keď spokojne oddychoval ,usmial som sa naňho a prikráčal som k svojej posteli na ktorú som sa zvalil,vzal som si svoju obľúbenú knihu a zahĺbil som sa do deja.

"Louis?"spýtal som sa keď som sa zobudil okolo šiestej večer s knihou vedľa hlavy.Povzdychol som si keď som si uvedomil že je preč.Čo si si myslel Styles že s tebou zostane ? Si oproti jeho priateľom z fudbalu nula.Smutne som sa zapozeral späť do knihy ale prekvapilo ma to čo sa stalo neskôr.

"Oh už si hore Hazz?"spýtal sa ma Louis ktorý jednou rukou otvoril dvere kým v druhej držal tašku s logom školskej jedálne."Doniesol som nám večeru"povedal mi a usmial sa namna."Myslel som že si s chlapcami na párty"povedal som mu keď som si od neho bral večeru a on zapínal počítač.

"Dnes chcem mať filmový večer s mojim spolubyvajúcim a kamarátom"povedal mi a začal vyberať film v rade ďalších s rovnakým žánrom. "Čo je ?"spýtal sa ma keď som ho dosť dlhú chvíľu sledoval."Nič,len prečo ja?"spýtal som sa ho.

"Mám ta rád Hazz a myslím si ,že piatok trinásteho bude dobrý výber"povedal a pustil nejaký film .

"Aj ja ta mám rád Louis"povedal som mu šeptom a pustil som sa do jedla.

Hi,

Dúfam že sa vám časť páčila a máte aspoň trošku pekné počasie,keďže u nás prší,fuci ako v Londýne :D

Želám vám pekné prázdniny a chcem vám poďakovať za prekročenie 1000 prečítaní :D

Ja som teraz určite v nebi :D

Votes
Koment
Poteší

V dalsej casti bude už nejaké to vzruso :D bože je to vlastne aj slovo?

Okej ,ja už radšej končím :D

Vaša Nikol.

Prince.Where stories live. Discover now