Adrian

5-vodaa

Sadla som si za stôl a pozerala na Stana, ktorý sedel na zemi. ,,Tak ako začať...ja...nechcel som ti tak vynadať. Vybuchol som. Nemyslel som to tak a je mi to ľúto."

,,Fajn," ľahostajne som sa usmiala a postavila som sa zo stoličky s cieľom ísť sa osprchovať. ,,Naozaj? Myslíš to vážne? Nehneváš sa?" prekvapene sa spýtal. ,,Mmhmm," ani som sa neotočila a zavrela som sa v kúpeľni. Vyzliekla som sa a vošla som do vane. Osprchovala som sa, omotala som okolo seba osušku a vyšla som von. Stan tu nebol, asi už je v obývačke a rozpráva sa s mamou. Prezliekla som sa a odišla som do obývačky. Sedeli na gauči a komentovali nejakú trápnu telenovelu. ,,Dobré ráno," usmiala som sa na mamu, ktorá sa ani neotočila iba zdvihla ruku do vzduchu a zamávala mi. Prekrútila som očami a odišla do kuchyne. Vzala som si šálku kávy a tanier s kupovanou bábovkou. Usadila som sa v kresle v obývačke, odhryzávala som si z bábovky a zapíjala ju kávou. Mlčky a neprítomne som sledovala telku a rozmýšľala nad počasím. Strašne moc som chcela leto. Ešte si však počkám skoro dva mesiace. Nuž...

Keď som dojedla umyla som riad a spravila som Stanovy a mame raňajky. Priniesla som ich do obývačky a položila ich pred nich na stôl. Obaja naraz poďakovali a Stan sa na mňa aj usmial. Úsmev som mu opätovala, sadla som si znova do kresla a prepla na iný kanál. Nemala som to robiť. Mama: ,,Čo si spravila! Chuanovy ide o život! Rosalia ho má zachrániť!" Stan: ,,Prepni to späť! Franco sa musí rozhodnúť či sa ožení s Afelitou! Aaaaa!" Tak som to rýchlo prepla späť. ,,Máš šťastie," povedali zborovo a ďalej pozerali. Bože kde som sa to dostala. Namosúrene som odišla späť do svojej izby a hodila som sa na svoju posteľ. Nudila som sa ako nikdy. Mám u seba najlepšieho kamaráta, ktorý s mojou mamou sleduje telenovelu. ,,Klop, klop. Stana napadlo, že môžme ísť niekam von. Na výlet. Ďaleko. Hm?" mama si sadla na posteľ a pohladila ma po čele. Výlet sa mi zdal ako dobrý nápad. Slabo som prikývla a skočila som na rovné nohy. Mama sa vo dverách vymenila so Stanom. Ten si sadol na moju posteľ a sledoval ma ako stojím pred skriňou. ,,Vyber si niečo pod čo sa ti budú hodiť plavky Saam," uškrnul sa a oprel sa vedľa mňa o skriňu. ,,Ideme na vodu?" s iskričkami v očiach som mu skenovala tvár. Slabo prikývol a zo skrine mi vytiahol veľmi, podotýkam, veľmi odvážne plavky. Teda aspoň na mňa. Ja som zástancom celých plaviek ale bohužiaľ mám jedny dvoj-dielne. Boli lososovej farby bez ramienok. Bolo na nich niečo ako čipka. A nemala som ich rada. Pretože zviditeľňovali moje...prednosti. A to ja nechcem. Chcem splynúť. Vidíte? Ako Dory...stále plávať stále plávať stále plávať. Stalé splývať stále splývať stále splývať. A nie upútavať pozornosť! Blee. Nechcem si ich dať. Ale musím. Stan by mi vynadal. Frnela som, funela a nadávala. No nakoniec som si ich aj tak obliekla. Potrebné veci som si hodila do plátenej tašky. Obliekla som si čierne šaty trojštvrťovými rukávmi, z tričkového materiálu, po zem. Na to som si dala rifľovú bundu a obula som si plátenky. Nasadli sme do auta a Stan sj sadol na miesto spolujazdca a mama šoférovala. Mne teda logicky zostalo miesto v zadu spolu s taškami. Nech už sme tam...neznášam cesty autom.

Ahoj! Tak časť je kratšia ale rozhodla som sa že to nebudem s ich dĺžkami siliť a budú vždy také ako to jednoducho dopíšem..😁. Snáď sa vám toto dielko😂páči!

Majte sa!