Adrian

18-motokáry radšej nie

Keď ma Adrian vyprevadil domov, v byte bola tma a mama už zrejme dávno spala. Bolo niečo po jednej hodine ráno a ja som umierala únavou. Mierila som rovno do mojej izby, vyzliekla som sa, ľahla som si do postele, len v spodnom prádle, a zakryla sa. Stanovi som ani nevolala, ani nepísala. Vyprdol sa na mňa, doslova. Ani nevedel kde som, bolo mu jedno či ma niekto znásilní na záchode alebo pôjdem domov sama a po tme, hlavne, že si našiel svoju spriaznenú dušu.

Hnevala som sa naňho pretože očividne nejavil záujem o to kde som a či som v pohode. Tiež som sa hnevala na Adriana pretože ma pobozkal a ďalej sa správal akoby nič a nemal v sebe ani promile alkoholu, čo by ho mohlo ospravedlniť. A hnevala som sa sama na seba, pretože sa mi jeho opatrný a jemný bozk páčil.

"Skvelý" začiatok prázdnin, len to mi napadlo pri pomyslení na dnešnú noc.

***

Ráno som sa zobudila úplne vyšťavená, o šiestej ráno na to ako je mi na zvracanie. Tých šesť či sedem pohárikov mi naozaj nepadlo na úžitok. Vravela som už, že mne stačí naozaj málo a je mi zle?

Postavila som sa a znova som sa posadila na posteľ, hlava sa mi krútila. Znova som sa postavila, ale o čosi opatrnejšie. Schmatla som fľašu minerálky, ktorú som mala položenú pri posteli a vypila som aj tú poslednú kvapku čo vo fľaši ostala. Otvorila som dvere na izbe a prešla som do kuchyne kde už sa o linku opierala mama a pila kávu. ,,Rušná noc?" uškrnula sa a jemne ma potiahla sa lem nohavičiek a vzápätí ho pustila. ,,Mami, vieš, že mám na toto slabý žalúdok. Prosím daj mi nejakú tabletku a čaj. O nič iné ťa nežiadam, idem do kúpeľne, vďaka," pozdvihla som jeden kútik pier a bosá som prešla do kúpeľne. Opláchla som si tvár a sledovala som svoj odraz v zrkadle.

Utrela som sa a vrátila som sa do kuchyne za mamou, ktorá už sedela za stolom, pila ďalšiu kávu a čítala televízny program. Na stole na mieste kde sedávam ja, bola položená šálka a Harrym Stylesom, plná čaju, dve tabletky a vianočka. Usmiala som sa na mamu a sadla som si.

Odpila som si z čaju a zapila som naraz obe tabletky. Odhryzla som si z vianočky a hľadela som cez okno von. Vonku bolo slnečno a aj cez tú vrstvu skla som mohla cítiť prechádzajúce lúče slnka.

,,No Sam, stále si mi nepovedala, aká bola včerajšia noc," počas toho ako som si cez hlavu preťahovala veľké tričko s názvom mojej obľúbenej skupiny, ktoré mi prišlo z Aliexpressu asi o tri mesiace neskôr a v mužskej veľkosti, na mňa mama pozerala ponad televízny program s rozhovorom jej obľúbeného herca.

,,Stan si našiel svoju sulmejt, nevšímal si ma pozvyšok večera, ja som skončila s jedným chalanom, ktorý sa mi páči a zachránil má pred možným znásilnením," usmiala som sa na mamu a odpila som si z čaju. Tá vypleštila oči, v zápätí zvraštila obočie a položila televízny program na stôl a vážnym výrazom v tvári.

,,Po prvé, čo je sulmejt a do žiadneho podobného klubu ťa už nikdy nepustím! Zachránil pred možným znásilnením? Chlapec, čo sa ti páči? Samantha!" ústa si prikryla rukou a sledovala má akoby som ležala na smrteľnej posteli.
Ja som len slabo prikývla a opatrne odvetila, ,,Som v poriadku mami, po zvyšok večera som bola s Adrianom a nič sa nestalo. Sulmejt je spriaznená duša, ktorú si Stan včera našiel namiesto toho aby sme si spolu užili fajn večer. A so Stanom nemám v pláne tak skoro ísť niekam zabaviť sa. Hnevám sa naňho," zjedla som posledný kúsok vianočky a umyla som po sebe riad.

Možno to vyzerá zvláštne, že som mame prezradila skoro všetko z minulej noci, okrem bozku, ale ja jej vravím naozaj skoro všetko. Nemám najlepšiu kamarátku, iba najlepšieho kamaráta geja, o ktorom tiež po včerajšku začínam pochybovať, a je to fajn, ale mama je mama. Môžem povedať, že som sa dokonca cítila lepšie, keď som jej to povedala.

Odišla som do izby a obliekla som si teplákové kraťasy, pohodené na stoličke. Skontrolovala som si sociálne siete a maily, ale nikto mi nenapísal. Ani Stan.
Zrazu mi zazvonil telefón, svietilo tam meno Stan. Ja o vlkovi, a vlk za dverami. Nie žeby Stan bol vlk...

,,Sam? Sam? Sam, si tam?" chvíľu som sa neozývala, bola som zvedavá akú výhovorku na mňa vysype.

,,Som tu...," zavrčala som do telefónu a pozrela som von, cez okno na vonkajší svet.

,,Sam...mrzí ma to. Naozaj ma to mrzí, nechcel som ťa tam nechať samú, naozaj nie. Keď som sa dozvedel čo sa takmer stalo...! Niečo som mal v pití, ten chlap mi to tam dal! Niečo si z toho pamätám, ja som bol naozaj mimo, súhlasil som skoro so všetkým a takmer som sa s ním vyspal. Skoro ma zrazilo auto! Mrzí ma to Sam, naozaj mi prepáč. Už sa to nezopakuje a do toho klubu už nikdy nevstúpim," povedal to takmer na jeden nádych a mala som pocit, že sa aj rozplače.

,,Fajn..stalo sa. Som v poriadku. Už radšej kašlime na to, ak na party, tak do toho klubu asi nie," uchechtla som sa a predrkotala som so Stanom ešte peknú pol hodinu.

Z poobedňajšieho čítania knihy, ktorú mi na narodeniny kúpila moja teta, ma vyrušilo otravné zvonenie telefónu. Otrávene som zatvorila knihu a zdvihla som telefón k uchu ,,Prosím?" na druhej strane telefónu sa ozvalo tiché uchechtnutie no v zápätí odpoveď, ,,Ahoj Sam, tu Adrian. Počuj, nemáš chuť zájsť zajtra na motokáry? Ja spolu s kamošmi tam ideme.."

,,No, neviem či by som sa cítila uvoľnene v spoločnosti asi desiatich chlapcov," úprimne som priznala a začala som si hrýzť nechty.

,,No vlastne tam budú aj ich frajerky ale nemusíš ak nechceš, ja to chápem," hlas mu trocha sklesol no snažil sa nedať nič najavo. Avšak, aj napriek tomu som si neni istá či chcem ísť.
,,Neviem, necítim sa ísť na motokáry, prepáč. Ale ak budem môcť určite ti zavolám," naoko milo som dodala a nečakajúc na odpoveď som hovor zrušila.

Tak on ma ešte dnes v noci pobozkal a teraz ma kamarátsky volá na motokáry s jeho kamošmi a ich frajerkami? Ako sa mám asi cítiť? Je to veľmi podivuhodné a v tejto chvíli mám chuť kričať až do bezvedomia a niekomu hodiť do hlavy loptu. Ten niekto by bol určite Adrian.