Adrian

8-dokončime to, čo sme vlastne ani nezačali

Rozhodli sme sa ísť do miestnej čajovne, na šálku nejakého dobrého čaju. Stan mi ako pravý gentleman otvoril dvere a ja som mohla vstúpiť. Sadla som si k stolu v rohu, čo najmenej na očiach. O pár sekúnd prišla milá slečna a podala nám nápojový a jedálny lístok.

,,Dvakrát zelený čaj, prosím," objednala som ja, takmer okamžite. Modrovlasá slečna s úsmevom prikývla a hneď sa stratila v priestoroch čajovne. O chvíľu nám priniesla dve väčšie šálky zeleného čaju a vrátila sa späť. Len čo som sa chystala začať si horúci nápoj fúkať, očami som mihla po miestnosti a zbadala som ako cez dvere vchádza Adrian zjavne so svojim bratom, Swanom. Chcela som hneď odvrátiť zrak, ale jeho oči mi boli ako špendlíky, ktorými ma pripol k nemu a musela som sa pozerať jeho smerom. Nervózne si dlaňou pošúchal líce a poobzeral sa okolo seba, čo bola moja príležitosť pozerať sa len na stôl. Až potom som si všimla, že Stan o niečom horlivo rozprával. Podarilo sa mi sledovať stôl, až dokým som nespozorovala čierne, ledabolo zaviazané bagandže pri mieste kde sme so Stanom sedeli. Obaja sme zdvihli zrak k postave stojacej pri našom stole.

Bol to samozrejme Adrian upierajúci pohľad na mňa. Len na malú sekundu som pozrela na Stana, ktorý len nechápavo klipkal očami. Adrian nervózne prebehoval pohľadom zo stola na miesto kde sedel Stan. Ten sa hneď postavil a chystal na odchod, no vrátil sa pre svoju šálku čaju. Sledovala som ho a nádejala sa, že sa otočí a sadne si. Nie. Mieril k Swanovi.

V ušiach mi len hučali dažďové kvapky narážajúce do skla čajovne, takmer mi vybuchla hlava. Chvíľu sme tam len tak sedeli, ohlušený dažďom. Adrian bol nervózny, bolo to na ňom vidno, držal sa za šiju a poklepkával si nohou.

,,Takže..." vyriekol napokon s trasúcim sa hlasom a s dlhou odmlkou. ,,Takže...?" zopakovala som po ňom a skrčila som obočie s obavou čo bude pokračovať.
,,Prepáč," vydýchol a začal si žmoliť oči. Prepáč? Kvôli čomu sa mi ospravedlňuje? ,,Ale Adrian, ty si mi nič nespravil."
,,Ja nie...to Richard. Prosím povieš mi čo sa stalo?" s prosbou v očiach na mňa pozeral až kým som mu to zo zeba celé nevysypala.

Začal zatínať päste až mu hánky obeleli. Zatínal sánku a funel ako býk po roztrhaní červenej šatky. ,,Ako...zabijem ho. Si v poriadku? Nič viac sa ti snáď nestalo. Nechcem ťa ťahať do našich sporov a už tak nechápem čo sa deje. Prepáč mi, Sam." ľútostivo na mňa pozrel a mala som taký pocit, že som v jednej chvíľke v jeho očiach uvidela slzy. Mrzelo ma, čo sa stalo a nerozumela som, akú spojitosť s tým celým mám.
Nemala som čo odpovedať, len som si to prehrávala stále odznova.