6-skoro som sa utopila

55 9 2
                                    

Konečne sme dorazili. Myslela som že tá cesta je nekonečná. Vyšli sme s auta, zaplatili sme a zložili sa na určenom mieste. Opatrne som sa vyzliekla a pozorovala všetkých naokolo. Hanbila som sa vyzliekať na verejnosti aj keď sú to plavky. Vlasy som si zopla do drdola a čakala kým si Stan ponapravuje vlasy aby sme mohli ísť do vody.

,,Môžme!" Hurá. Šli sme v tichu ku sprchám, osprchovali sa a napokon vošli do bazéna. Voda bola tak akurát a ani v nej nebolo toľko maličkých a šplechotajúcich detí. Chvíľu sme plávali a potápali sa až som sa odhodlala ísť na tobogán. Bol pre dvoch tak som stiahla aj Stana. Chytili sme sa za ruky a posadili sa. Bol dlhý a mierne sa točil. Niekto ma zozadu postrčil a už to bolo. Šli sme.
,,Staaaan! Pomô-ž mi! Čo ke-ď sa aj m-ne zare-žú plavk-y!" ,,Neb-oj sa! Budeš hn-eď vo vod-e!" Moje obavy sa na chvíľu stratili ale prišli nové. Bála som sa že si narazím hlavu a zomriem. Ale musela som riešiť iné veci keďže mi do očí striekala voda a celkom mi to prekážalo. Táto šmykľavka mi prišla nekonečná ako cesta sem až sme sa napokon ponorili s čľupnutím. Chvála Ježiškovy že som si nelogla vody a ani sa jej nenadýchla. Rýchlo sme odplávali na okraj bazéna. Tam som predýchavala ten šok. Stan ma ľahko objal a vzal na ruky. ,,Stan. Stan! Stan čo to robíš! Nieee!" hodil ma do vody a ja som si nestihla chytiť nos. Voda sa mi dostala do nosa a hrdla takže som sa rozkašľala, napínalo ma až sa mi zatvárali oči a nevedela som výjsť z bazéna. Stan mi pomohol sa dostať na ženské toalety a šiel so mnou dnu. ,,Stan ale tu nesmieš byť. Počkaj ma vonku," bolo mi lepšie a bola som schopná aj rozprávať.

Cenila som si, že šiel so mnou ale ak by sem niekto prišiel...hmm. ,,Nenechám ťa samú. Mohla by si odpadnúť ako ťa poznám a zahynula by si tu. Kvôli mne."
,,Mimochodom naozaj prepáč za ten včerajšok," slabo sa usmial do zrkadla a pošúchal ma po ramene. ,,V poriadku..." pozdvihla som jeden kútik úst, pleskla si po lícach a znova sme šli ku bazénu.

***

,,Konečne doma! Akože bolo to tam super...nepopieram. Ale som unavenaa." zvalila som sa na posteľ vo svojej izbe tvárou do postele. Dovalil sa Stan a hrkol ma dolu z postele na zem, na koberec a on si spokojne ľahol na moje miesto. Ukázala som mu prostredník a otočila som sa na brucho. Zaspali sme.

Pardon, že je kratšia ale ledva som ju dopísala a vravela som že vždy budú dlhé tak ako ich proste napíšem😄.

Snáď sa páčila❤

Adrian Where stories live. Discover now