Adrian

2-nákupy a nepríjemná noc

Zazvonil mi budík a ja som sa ihneď zobudila. Vedľa mňa ležal Stan. Tvrdo spal a chrápal, celkom nahlas. Postavila som sa z postele, odišla som do kúpeľne, umyla som sa a prezliekla som sa do trojštvrťových riflí a čierneho trička s dlhými rukávmi. Učesala som si vlasy a vyšla som z kúpeľne.

Zobudila som Stana a strhla som z neho perinu, keď ani po piatich minútach nechcel vstať. ,,Prečo musíš používať drastické opatrenia? Čo som ti ja spravil?" otvoril oči a prekvapene na mňa pozrel. ,,Som špinavá?"

,,Čo to máš na sebe Samantha Brooksová?!" vyskočil na rovné nohy a premeriaval si každý kúsok môjho oblečenia. ,,Stačilo! Ideme na nákupy! Nie, nenamietaj prosím, stačilo mi spať s tebou v jednej posteli v teplákoch, ktoré som si tu nechal pred dvoma rokmi. Odvtedy mi to tam dolu, ehm podrástlo, nebolo to nič príjemné," ošíval sa a stratil sa v kúpeľni. Prekvapene som zízala do bielej steny až dokým ma Stan nepotiahol za ruku von. ,,Stan! A čo škola? Mama ma zabije! Preboha! Som najhroznejšia dcéra na svete!" nariekala som za cesty. ,,Do školy pôjdeme zajtra. A ty konečne v niečom normálnom. Vie tvoja mama čo si kupuješ?"

,,Hej," odvrkla som späť. ,,Určite nie je spokojná," zaškeril sa a posadil ma na autobusovú zastávku. Nasadli sme dnu a vystúpili sme pri obchodnom centre Shopping Mania. Vošli sme cez otáčacie dvere a vošli do prvého obchodu s akým-takým oblečením. Neprítomne som kráčala za Stanom, ktorý mi podával oblečenie a primeriaval ho ku mne. Strčil ma do kabínky asi s desiatimi kúskami oblečenia, pričom do jednej kabínky si ich smiete vziať päť. Navliekla som na seba jednoduchý šedý crop-top a jednoduchú čiernu sukňu nad kolená. Aspoň to nie je preplácané ako babkin koberec. Musím uznať, páčilo sa mi to. Nohy som nemala také krivé a tučné ako som si stále vravela, a brucho v skutočnosti nebolo samý tuk. Áno, boky mám širšie, po mame máme široké panvové kosti po babkinej mame z maminej strany. Alebo maminej babke? To je jedno, cítila som sa v tom dobre! ,,Dúfam, že ma zase nesprdneš lebo- wau! Si v tom naozaj pekná!" začervenala som sa, predsa len je to chlapec. Sklonila som hlavu a zakrútila sa. Podal mi do rúk obtiahnuté tmavo fialové rifle pod kolená. Obliekla som si ich a ukázal som sa v nich Stanovy. Páčili sa mu. Ďalej nasledovali tričká s rôznymy potlačami, sukne, nohavice aj šaty. Všetko sa mu na mne páčilo. A trval na tom, že mi všetky veci zaplatí. ,,Stan, to nie! Stojí to veľa peňazí, nechcem aby si mi to platil," smutne som sa naňho pozrela a sklonila som hlavu zatiaľ čo on predavačke podával oblečenie. ,,Je to oneskorený darček na narodky. Však vieš, nič som ti vtedy nedal takže toto je darček," prikývla som a nechala to tak, aj tak by mi to zaplatil. Pozval som ho na kávu do najdrahšej kaviarne v obchodnom centre. Zaplatila som za nás a odišli sme. Keď sme vyšli z centra, bolo niečo po jedenástej. ,,Som hládná. Čó téráz?" od hladu som zrejme musela naťahovať slová, naozaj mi škvŕkalo v bruchu.

,,Poďme do mekáču. Okej, na polovicu," rýchlo doplnil. Po sčítaní všetkých jedál to vydelíme dvoma a každý priloží danú sumu. O chvíľu sme tam boli. Vošli sme dnu a objednali sme si. Ja som si dala dva číze(cheeseburger XD) a Stan si dal tri. Objednali sme si strednú Coca Colu a sadli sme si.

,,Zaplatíš? Tu sú peniaze," podala som Stanovy dvadsať dolárovku a vzala som tri tašky. Stan sa vrátil a vzal posledné štyri tašky. Pomaly sme odkráčali až ku mne domov na Backstrow street. Odomkla som a vošli sme dnu. ,,Kde si bola? Kde STE boli?! Prečo ste neboli v škole?" vyhŕkla na nás mama, a než som stihla čokoľvek povedať, Stan začal skôr.

,,Prepáč Denis, ale musel som Sam vziať na narodeninové nákupy. Trebalo jej osviežiť šatník prepáč," usmial sa a hneď ju objal. ,,Ale samozrejme! To je v poriadku! Si skvelý Stan!" vtisla mu bozk na líce, a ja som tam iba tak stála. Vedela som, že si mama Stana obľúbila, ale až tak?

***
Mama už bola zasa na nočnej. Raz ma z toho porazí! Už som dávno ležala v posteli a zaspávala som ale z tranzu ma vytrhli rôzne hlasy a búchanie na dvere nášho bytu. Zľakla som sa a vyskočila som na rovné nohy a potichu som prešla k dverám. Pozrela som sa cez kukátko ale videla som len tmu a počula som chlapčenské hlasy. Myslela som si, že idú na nejakú party ale pomýlili si byt, tak som im otvorila. ,,Em, hľadáte niekoho?" Z dverí mi trčala iba hlava, snažila som sa aby boli dvere čo najmenej otvorené. ,,Našli sme!" Vykríkol jeden a rozkopol dvere. Dvaja ma chytili za ruky tak aby som sa nemohla brániť. Jeden z nich, som si celkom istá, že to bol ten, s ktorým sa bil Adrian, ku mne pristúpil a uškrnul sa. ,,Počul som, že pokukuješ po našom Adrianovy," prstom mi prešiel po spodnej pere až na bradu. Päsťou mi vrazil do brucha a ja som sa zviezla na kolená aj keď ma tí dvaja pridržiavali. Nevrlo ma postavili na roztrasené nohy. Neznámy chalan z vrecka vybral vreckový nožík a čepeľ mi priložil pod kľúčnu kosť. Mykla som sebou a jeho to zjavne naštvalo; pritlačil a čepeľ ma porezala. Bola to hlbšia rana, ktorá sa mi tiahla spod kľúčnej kosti až k výstrihu. Na hrudi ma šteklili cícerky krvi od bolesti mi z očí tiekli slzy. Nevedela som prečo to robí, ani čo som komu spravila keď na mňa niekto poslal týchto svalnáčov. Uškrnul sa a nôž konečne odložil. Chalani, ktorí ma držali ma pustili a zopárkrát si do mňa kopli. Však prečo nie?

Bezmocne som ležala na zemi a videla som ako za sebou zabuchli dvere. Vtedy som ľutovala to, že som im otvorila dvere.