Rozchod? Prekonaj ho

Banány :P

Každé normálne dievča by sa za toto nahnevalo. Odišlo by. Možno by mu ešte aj strelilo facku. Ako hovorím. Každé normálne dievča. Ja, zaľúbená až po uši som šla na hranicu svojej hrdosti. Kvôli chlapcovi som stratila sama seba. Ach.Zmeravela som. Kútiky úst som nadvihla. Hádky a nezhody sú predsa v každom vzťahu. Ustúpim. Veď ho milujem. Čo by som robila, keby som ho nemala?

Dievčatá, ľudkovia, tí, ktorí sledujete môj "polovične erotický román" tak toto je malinká časť z neho. Dávam to sem, lebo chcem, aby ste sa pozreli, ako rozmýšľajú dievčatá. Tá posledná otázka. Čo by som robila, keby som ho nemala?

.. Ako si dovoľujeme my, nezraniteľné avšak krehké, vnútorne silné stvorenia sa toto samé seba opýtať? Veď my tu držíme svet. Nebyť  nás, zanikli by sme. Sme také úžasné a nenahraditeľné a stále potrebujeme niekoho, kto nám bude ubližovať? My držíme svet na pleciach, my sa staráme o deti, domácnosť, muža, sme jeho pýcha a reprezentujeme ho. Kde sa však stratila tá časť našich práv? Prečo nás naše zlaté mamičky od mala učia, že musíme variť, prať, starať sa o deti, o muža, stále sa usmievať a nič za to nechcieť? Nemali by sme chcieť aspoň nejaké slušné správanie od chlapca? Necháme sa ponižovať len preto lebo sa bojíme, že samé to nezvládneme. Že sme prislabé. Radšej budeme trpieť, ustupovať, vzdávať sa. Odovzdávame sa chlapcovi telom i dušou a to tak, že sa vzdáme všetkých záujmov, všetkého, čo máme rady. Je to krásne, ale niekedy nám to nie je opätované. Ale nedokážeme si to priznať. Sme zbláznené do predstavy úžasného vzťahu. Možno vnútri si aj uvedomujeme, že by sme si mohli nájsť lepšieho, nerobíme to. Mrháme časom. Možno ste ani neboli zaľúbené, do toho konkrétneho chlapca, ale len do vašej predstavy, ako ste ho videla cez "ružové" okuliare.

Nech ma berie takú aká som

My nemôžme chcieť, aby nás chlapec bral. Brať môže čokoľvek. Idem do obchodu kúpiť banány, a aha, no nemajú zrelé, tak čo už, beriem si tieto zelené. Chápete ma? Chlap musí po žene túžiť, musí byť rozhodnutý, že ju miluje a bude sa k nej podľa toho aj správať. Takého chlapca si musíme nájsť. Nie nájsť. Musíme počkať, kým si on nájde nás.

A čo je najdôležitejšie? Nemôžem zabúdať na seba a svoje šťastie. Ja viem byť šťastná aj bez chlapca. To musí byť naše motto, aby sme sa posunuli ďalej. Moje šťastie nemôže byť závislé na niekom alebo na niečom. Že ja budem šťastná, iba ak ho budem mať. Toto nie je správne.