Bábiky, nechcem, aby to tu bolo také "neosobné", chcem s vami komunikovať aj cez správy, fb, prípadne si môžme aj zavolať chcem byť vašou podporou a chcem počuť aj vaše názory, trápenia a všetko.Viem, že toto nie je nejaké fórum, diskusia a pod., ale ja som vaša podpora a opora.
A preto, že viem presne, čo to je rozchod, netrepem vám to sem len do vetra, viem ako dlho sa z toho dostáva. A ako som už povedala, nechcem, aby to tu bolo také neosobné,lapidárne, nezaujímavé a podobne, a taktiež chcem, aby ste nabrali aj vy odvahu mi napísať a vyrozprávať sa (čo je jeden z najväčších "liekov" na zlomené srdce), som sa rozhodla zdôveriť sa vám s tým mojím príbehom.Tak, pokiaľ čítate môj "román" tak viete, že Laura Riša naozaj ľúbi. Nie je to zrovna celé skutočnosť (predsa mám fantáziu viem si tam niečo doplniť :D ), ale hlavná myšlienka môjho vzťahu tam je vykreslená. Postupne som strácala samú seba. Zvykla som, keďže nemám zrovna najľahšie štúdium, si zacvičiť, zabehať, chodievala som rozjímať do vinohradov, užívala si zvuky prírody. Rozvíjala som svoju zručnosť, vzdelávala sa, chodila na prednášky,.. Ale, poznáte to, človek sa zaľúbi a nevedomky stráca sám seba. Nikdy som netvrdila a snáď ani tvrdiť nebudem, že to je nesprávne. Láska je nádherná vec, a taktiež je nádherné, keď dvaja ľudia sa navzájom prispôsobia, "obetujú" jeden pre druhého čas. Moja chyba prišla postupne. Dotyčný "Rišo" kvôli mne naozaj zrušil tréningy, bolo to vyrovnané. Boli sme spolu takmer non-stop a užívali si spoločné chvíle. Ak by ste chceli, aby som určila presný zlomový bod, kedy sa láska rozpadla, nedokážem vám to povedať, aj keď je odvtedy už rok a pol. Viem si len pospomínať, na hádky, konflikty, nedorozumenia, ktoré častejšie a častejšie búrali našu lásku. Ale ja som to nevidela. Ani dlho po rozchode nie. Ja som si zakrývala oči. A nechcem aby ste toto robili aj vy, preto vám to hovorím. Ja som sa nezaľúbila do neho, ja som sa zaľúbila do mojej predstavy. Konečne mal o mňa niekto strach, niekto sa ma pýtal, ako sa cítim, čo mi je, dával mi lásku a ja som padla do priepasti. Idealizovala som si ho. Videla som len to dobré, prehliadala som to zlé- bola som predsa zaľúbená s poriadne ružovými okuliarmi. Hádky som vždy urovnávala ja, lebo by som nezniesla rozchod. Až to raz prišlo. A ja som si naďalej zakrývala oči, že áno naozaj to bolo zlé, naozaj sme mali iné postoje na život. Mne sa zrútil svet, keď nám sa zrútilo "navždy". Ja som ešte dobré tri mesiace, možno dokonca pol roka, si nechcela priznať, že naozaj v tom vzťahu niečo škrípalo. Ja som just videla len to, že sme sa ľúbili, že sme mali pekné zážitky. Nechcela som vidieť, že ma hnevalo, že bol nedochvíľny, že ma ranilo, že svojím kamarátom ma nikdy nespomenul ako svoju priateľku, že ma trápilo, že ma svojím rodičom ani po naozaj dlhom čase nepredstavil, aj keď on tých mojich poznal už dávno... Človek niekedy prehliada to zlé, odpúšťa, lebo už nevládze bojovať, chce aspoň raz "snívať" s otvorenými očami, chce žiť v rozprávke, chce byť ľúbený ako vo filmoch bez žiadneho ale, chce, aby mal v tomto chladnom svete aspoň nejaké to objatie a podporu. Ale predsa v každej rozprávke musí byť aj nejaké zlo, aby malo nad čim dobro vyhrať, v každom filme je tiež nejaká zápletka. Keby to tam nebolo, film by bol nudný, a my by sme nevedeli rozoznávať to dobré aj zlé.
Tým som vám chcela povedať, že je to ťažké, ale nie nemožné- skúste prosím chladnou hlavou vidieť aj to zlé a aj to riešiť. Všetko sa dá riešiť. Ja teraz spätne viem, že by som sa zachovala inak. Riešila by som veci inak. Keď sa rozídete, vaše srdiečko si to nechce priznať. Rozum už dávno vie, že život pôjde ďalej, že musíte kráčať ďalej, že sa to už nenapraví. Ale naše srdce vidí stále nádej a trvá mu dlhšie, kým pochopí, že má miesto pre lepšieho. To je všetko, srdiečku to dlhšie trvá a preto nás o bolí. Ale raz sa budete pozerať spätne na svoje kroky rovnako ako ja a budete vidieť svoje chyby, z ktorých sa poučíte. Len prosím, nevzdávajte to a počkajte, raz vaše srdiečko vytriezve, a vy sa snažte, aby tých chýb bolo čo najmenej. Konajte ako to cítite. Ak máte chuť rozbiť všetky taniere, urobte to. Zavolajte si kamarátku, môžte hysterčiť, plakať, nadávať, len prosím, nerobte to pred tým chlapcom. Neponižujte sa.
A teraz? Teray po nejakom tom čase, mám znovu lásku. Nebudem vám tu písať, že je to láska môjho života, lebo to všetko ukáže čas. Ale on pozbieral všetky moje stratené rozbité časti a dal z nich dokopy moje rozpadnuté srdiečko a ukázal mi čo je láska. Ale už som iná. Už si vážim samú seba. Už viem rozoznať, čo je ilúzia a čo skutočnosť. A nemyslite si, ešte aj teraz si niekedy pri spomienkach poplačem, aj keď pretiekol už nejaký ten rôčik. To je úplne normálne. Slzy sú prejavom, že sme boli príliš dlho silný. Vnútorne silný. Niekedy si musí aj naša duša uľaviť.
Tadaaa.. môj, taký skrátený príbeh.. chcem vás tým nakopnúť, aby ste videli, že keď budete usmiate, keď naozaj prekonáte ten rozchod, tak príde niekto, kto vám zahojí vaše jazvy. Nie rany, ale už jazvy po láske. Rany si musíte zahojiť samé- až keď z toho budú jazvy, príde ten PRAVÝ ...
Mám na vás jednu otázočku, odpoveď mi stačí aj do správy alebo komentu, pretože ďalšia téma bude Platonická (neopätovaná) láska(aj z nej sa musíme nejako dostať). Chcem urobiť takú mini anketu a potom vás budem informovať o výsledku. Táááák.. Napíšte mi len písmenko do správy alebo do komentu, a ak mi napíšete váš príbeh, tak vám aj venujem kapitolu :P Môžete vybrať aj viac možností :)) Stačí mi len písmenko, ja si to zaznamenám :))) Meno nemusím uverejňovať :)
A) Pri platonickej (neopätovanej) láske sa človek len trápi, pretože sníva o láske niekoho, kto o tom možno ani nevie, plytvá svojim časom, lebo sa táto láska nikdy nemusí naplniť.
B) Platonickou láskou si prejde každý, môže to byť aj láska k spevákovi napr.,nejde o nič zlé, odmalička máme platonické lásky.
C) Pomocou platonickej lásky môžme snívať a stavať svoje "ružové" zámky. Nie je na tom nič zlé.
D) Na platonickú lásku neverím, ak niekoho chcem, tak mu to poviem, a snažím sa to posunúť ďalej.
E) Platonickú lásku mám a chcem aby platonická aj ostala.
ČTEŠ
Rozchod? Prekonaj ho
RandomÁno,viem aké to je dostať kopačky.Plačeš do vankúša,nenávidíš celý svet,prežieraš sa čokoládou a v hlave si prehrávaš všetky detaily vášho vzťahu. Viem presne ako sa cítiš. Ale ja ti pomôžem rozchod prekonať rýchlejšie,dokonca (ak to bude možné) ti...