Minulosť sa už zmeniť nedá

234 11 0
                                    

Pamätám si len svetlo a hlasný výkrik. Bola mi zima, strašne som sa bála a celým telom mi prechádzala ostrá bolesť. Triasla som sa. Neviem či viac od zimy, od strachu alebo od bolesti. Nevedela som sa pohnúť. Len som končekami prstov nahmatala trávu a začala ju šklbať. Z líc mi stekali slzy. Pomaly som zavierala oči a uvoľnila som zovretie pästi z ktorej mi povypadávala tráva.

Zobúdzam sa v hlasnej sanitke. Pri mne sedí sestrička s krvavými rukami a z vystrašeným výrazom. Pozriem sa na moje telo a vidím ašte viac krvi a kus železnej tyče trčiacej z diery na mojom bruchu. Neskutočne ma bolel každý plytký nádych.

Viac si už nepamätám. Bola to najhoršia noc v mojom živote. Stratila som matku, otca, moju dvojičku Jamieho a staršiu sestru Oliviu.
Prečo? Prečo ma tu nechali? Chcela som ísť s nimi. Ale na otázky, želania a výčitky už bolo neskoro. Boli preč. Všetko bolo preč.
Mala som štrnásť.

LifesaverМесто, где живут истории. Откройте их для себя