Lifesaver

Taká "normálna" sobota

Je sobota takže nemusím vstávať skoro. No lenže to by som nebola ja keby že sa nezobudím ešte skôr ako skoro.

Sú štyri hodiny a ja už sedím vonku pred vchodom na schodoch a čakám. Každú sobotu si jedna rodina zoberie jedno dieťa. Nikto to nevidí lebo vždy prídu skoro ráno a zoberú si ho. Pokým sa všetci zobudia už je dieťa preč. A posteľ je prázdna. To len ja ich každú sobotu sledujem.

Síce som celý čas túžila že aj mňa si takto niekto zoberie, teraz už na to nechcem ani pomyslieť. Keby že si ma niekto zoberie s inej krajiny alebo niečo podobné asi by som to neprežila. No bez Nialla určite nie.

Sedím tu cez pol hodinu a stále nič. Už ma to prestáva baviť. Tak sa postavím a prejdem do mestskej knižnice na vedľajšej ulici.

Chvíľu sa prechádzam medzi policami a vyberám si. Našla som si nejakú knihu. Snáť to nebude kravina.

Tak si ju požičiam a cestou si ju obzerám. Nesledujem pritom cestu a narazím do niekoho. ,,Úps. Prepáč ja som nechcela." Keď sa pozriem kto mal tú česť do mňa naraziť striaslo ma. Posledný človek na tejto planéte do ktorého by som chcela strčiť. ,,Luke" Vystrašene zachrčím.

Je to chalan z partie starších študentov ktorí radi mlátia do všetkého čo sa hýbe. Z jednej strany stál jeho pravá ruka Zayn a z druhej strany jeho brat.

Keď som to meno vislovila až mi srdce nadskočilo. ,,Ale ale koho to tu máme. Malá škaredá pehatá." Do riti prečo si nemôžem dávať väčší pozor? Som tak strašne hlúpa. ,,Prepáč naozaj som nechcela." Michael sa zasmeje. ,,Keby si to nechcela nespravila by si to. Teraz za ti zaplatíš." Luke ma silno zoberie za ruku a odvleče ma hlbšie do parku kam skoro nikto nechodí. ,,Nie počkať kam ma berete. Prestante! Prosím." Plačem a kričím o pomoc.

Hodili ma na zem a Luke mi vrazil celou silou do tváre. Pocítila som strašnú bolesť a zatočila sa mi hlava. Keď sa mi už ako tak vrátila späť rovnováha vrazil mi ďalšiu. Silno sa mi spustila krv z nosa. A ja blbá som si dávala biele tričko.

Takže mám všetko zasraté od krvi. Luke do toho niečo kecal ale nevnímala som ho až kým mi nevrazil ďalšiu tento krát do brucha. Táto rana ma dostala keďže som mala pri havárií v bruchu tyč a také niečo sa hojí poriadne dlho. Začala som vypľúvať krv a aj na tričku sa rýchlo objavovala masa krvi. Očividne sa zľakli tak ma vyniesli von, zavolali záchranku a utiekly. Ešte pred tým ako som stratila vedomie na mňa Zayn hodil ospravedlňujúci pohľad. Ja ho zabijem. To bolo to posledné čo som si pre seba povedala.

Zobudila som sa v nemocnici. Brucho som mala obviazané a bola som napojená na hadičky s krvou a ostatnými hovadinami. Zrazu vošla sestrička a očividne sa zľakla začala som na ňu pozerať či jej nepreplo. ,,Čo sa deje? To ste nikdy nevideli dievča napojené na hadičky a s obviazaným obväzom celým od krvi? Alebo že to robia moje vlasy? Ako dlho už som tu?" Tak trochu som ju zasypala otázkami.

,,Bola si v kóme týždeň." Zaťala som zuby nie len z bolesti ale aj s predstavy že by o tom nevedeli v decáku. ,,Vedia to z decáku?" Pýtala som sa cez stále zaťaté zuby. ,,Áno vedia." Odľahlo mi. Ale bolesť v znovu pretrhnutej rane na bruchu sa zväčšovala. Sakra. ,,Prišiel za mnou niekto?" Sestrička sa usmiala. ,,Áno sedí vonku idem ho zavolať?" Zhrozila som sa. Nikto ma nemôže vidieť v takomto stave.

,,Nie. Nepúšťajte ho sem teraz. Prosím poďťe sem." Sestrička pricupitala ku mne. Prestala som zadržiavať bolesť a začala som sykať. No po chvíli aj plakať. Tá bolesť bola neznesiteľná. Začal som na ňu kričať. ,,Urobte niečo sakra. Ja to nevidržím." Kričala som pomedzi vzlyky.

Sestrička sa konečne spamätala a bežala von s krikom že sem má niekto ísť.

Vtom sem niekto vtrhol. Oči som mala plné sĺz takže som ho nespoznala. V rukách som silno zvierala rohy periny. Musla som vyzerať strašne.

Ten kto vošiel sa v polovici zastavil. Lebo až odtiaľ ma bolo vidieť jasne a počuť takisto.

,,Diana!" Do riti prečo. Prečo ma musel takto vidieť? Niall pristúpil bližšie a pohladil mi po vlasoch. Nachvíľu som prestala vnímať bolesť a sústredila som sa na jeho dotyk. Musím to zvládnuť. Pre neho. Pre Nialla.

,,Kiežby som ti mohol nejako pomôcť. Diana chcel som ti len povedať..." Nestihol to dopovedať lebo ho doktor vyhodil. Čo mi chcel Niall povedať? Chcem to vedieť. A práve preto to musím pre neho vydržať.

Sestrička mi niečo pichla do ruky. A vďaka tomu som prestala všetko cítiť, zavrela som viečka a zaspala som. Bol to úžasný pocit. Nič som necítila. Nič ma nebolelo. Len ten pocit že tu nieje so mnou Niall ma zožieral.

Ležím na posteli, mám zavreté oči a snažím sa zabudnúť na bolesť. Síce je najmenej o trištvrinu menšia stále to bolí. Ani sa nepohnem neodvážim sa ani len otvoriť oči. Len počúvam. Počujem ako je niekto pri mne a niečo rozpráva. Neskôr podľa hlasu zistím že je to Niall. ,,Diana. Ak ma teraz počuješ, zapamätaj si to. Ani nevieš ako som rád že som ťa spoznal. Nič lepšie ma nemohlo zastihnúť. Takže teraz keby si mi odyšla. Nezvládol by som to. Zrútil by som sa. Asi by som išiel za tebou. Lebo potom by ma to tu prestalo baviť. Už by to nemalo zmysel. Nič by nemalo zmysel. Nesmieš ma opustiť. Nikdy." Znovu som stratila vedomie.