Lifesaver

Správame sa ako deti

Vmomente keď som vošla do môjho skromného domova, začala som prehrabávať veci v nočnom stolíku, kde mám svoje malé cennosti. Našla som len samé haraburdy. Ale predsa len medzi tými haraburdami bola aj jedna celkom dobrá vec na darovanie. Bola to pekná malá sovička vyrezávaná do dreva. Tú som dostala od mami. Vlastne boli dve. Jednu mám postavenú na poličke a druhú som teraz našla.

Schovávala som si to pre spriaznenú dušu. A našla som takú dušu. Dúfam, že sa to Niallovi bude páčiť. Zabalila som to do farebného papiera na origami, ktorý bol v spoločenskej miestnosti tu, v decáku.

Darček mám. A teraz tá horšia časť. Čo si oblečiem? Prehrabala som si svoju skromnú skriňu. Vybrala som z nej svoje jediné šaty, ktoré som mala. Boli to tmavo-zelené, semišové šaty s dlhými rukávmi po kolená. Na nohy som si obula tie isté topánky ako ráno. Čierne kožené topánky nad kotník.

Už boli štyri tak som vyšla z decáku. Po prvý raz kráčam k niekomu na oslavu. Bola som nervózna, ale veľmi som sa tešila. Ruky sa mi triasly a srdce bilo rýchlo, ako nikdy predtým. Stojím pred Niallovym domom. Utriem si dlane o stehná a zaklopem. Čakám kým niekto otvorí. Darček držím v rukách ktoré sa trasú stále viac a viac.

,,Diana. Konečne." Niall sa objavil medzi dverami s nesmelým pohľadom. ,,Veď som tu skorej." Nechápavo som povedala.

Zrazu sa na jeho ramene objavý niekoho ruka. A aj pár ďalších. ,,Kde trčíš Niall? Oslava predsa nemôže byť bez oslávenca. A...a čo tu robí ona? Choď preč nikto ťa tu nechce. A láskavo prestaň otravovať Nialla." Ozvala sa kráľovná našej školy ktorá už spala s každým chalanom v tomto meste. ,,Nikto ťa tu nechce."

Asi majú pravdu. Nialla len zbytočne otravujem. Veď kto by sa dobrovoľne bavil so mnou. Ako to dopovedali otočila som sa, pokojným krokom som odkráčala a sadla som si na obrubník vo vedľajšej ulici. Z očí mi tiekly slzy. Prečo im na to Niall nič nepovedal? Vlastne nemôžem vedieť či im na to niečo povedal. Odišla som. Takže možno sa so mnou chce baviť. Ale nie, čo si tu nahováram. Určite s nimi súhlasí. Alebo?

Precházdali mnou vlny zmiešaných pocitov. Nakoniec smútok zvíťazil. Sedela som tam a plakala. Ani som si nestihla všimnúť, ako dlho pri mne sedel Niall. ,,Prepáč, že sa takto k tebe správajú. Dúfal som, že dnešok bude dokonalý." Pozrel sa na zem a sadol si bliššie ku mne. ,,Toto si cestou stratila."

Rukou som si prešla po hlave. Stratila som náhrdeľník od mojej dvojičky. ,,Ďakujem." Niall ho zobral do obidvoch rúk a prevliekol mi ho cez hlavu. Prameň vlasov mi pri tom spadol do tváre. Už som si ho išla rukou zapraviť, no ako som sa priblížila k hlave narazili sme sa s Niallom rukami. Očividne to chcel urobiť on. Tak ho nechám nech to spraví.

Dotkol sa pri tom mojej tváre a následkom toho, boli zimomriavky po celom tele. Začnem sa chvieť. Naštastie je už aj dosť zima, takže si nič nevšimne. ,,Sakra prepáč. Je ti zima celá sa chveješ. Tu máš obleč si to, kým nedojdeme ku mne."

Niall si vyzliekol svoju mikinu a dal ju mne. ,,A ty čo? Nechaj si ju ja to vydržím." Podávala som mu ju naspäť. Niall ju zobral a miesto toho, aby si ju dal na seba, navliekol ju na mňa. ,,O mňa sa netráp." Ruku položil na môj chrbát a spoločne sme sa postavili.

,,Niall, ale ja sa tam nechcem vrátiť." Spomalila som. ,,Neboj sa, už tam nikto nebude. Poslal som ich preč." Pozriem sa na neho prekvapeným pohľadom.

Sedím na barovej stoličke u Nialla a sledujem ako niečo hľadá. ,,Čo to stále hľadáš?"

Pozrie sa na mňa a usmeje sa. ,,Prekvapenie." Zasmejem sa. ,,Prekvapenie? To akože pre mňa? Však to ty máš narode..." Sakra zabudla som mu dať darček. Začnem si ohmatávať vačky. Našťastie som to našla. Síce pokrkvané, ale našla.

,,Ja...ja som ti zabudla dať darček." Znovu sa zastavý pri hľadaní a pozrie na mňa. Narovná sa a prejde ku mne. ,,Vieš o tom, že to si nemusela. Ale keď už to máš. Milujem darčeky." Vytiahnem to z vrecka a Niallovi sa rozžiaria oči. ,,Síce nič moc, ale všetko najlepšie k narodeninám."

Niall si to zoberie do rúk a usmieva sa ako malé dieťa, čo dostalo prvý krát čokoládu. Začne to rozbalovať. Úsmev sa mu ešte zväčší. Netušila som, že sa dokáže usmiať ešte viac. Keď sa usmial vyzeral ako také slniečko. Strašne bol zlatý.

,,Ďakujem. Milujem darčeky. To je jedno čo to je. Všetky darčeky sú úžasné." Usmiala som sa na neho. Konečne som zo seba dostala ten naozajstný úsmev. Bezstarostný úsmev.

Niall zrazu zhúkne. A ja sa myknem. ,,Už to mám. Ja som tupec." Postavil sa a pokračoval v hľadaní. A tento krát to našiel. Našiel to v šuflíku, do ktorého sa pozrel najmenej tri krát. Bola to krabica v ktorej niečo asi malo byť.

Zobral krabicu a položil ju na stôl predo mňa. Otvoril ju a snažil sa z nej niečo opatrne vybrať. ,,Zavri si oči. Ale vážne sa nepozeraj." Tak som si dala ruku na oči. Asi po prvý krád som popri tom nepodvádzala a naozaj som sa nepozerala. ,,Už môžeš."

Dala som si ruku dole a otvorila som si oči. Predo mnou bola torta a na druhej strane stál Niall s narodeninovou čiapkou na hlave. Jednu mal ešte v ruke a dal mi ju na hlavu. Zasmiala som sa. Správame sa ako deti. No v tejto chvíli mi to akosi neprekáža.

,,Teraz sa môže začať naozajstná oslava. Túto tortu som skryl, aby mi ju náhodou tie zvieratá nezožrali." Začnem sa smiať. Skoro pri tom spadnem zo stoličky. Niall si to všimne a začne sa tiež smiať.

Už cez päť minút sa smejeme ako zvieratá. ,,No len aby to nebolo naopak. To skôr my sme zvieratá, ktoré to zožerú ako nič." Konečne sa prestaneme smiať a Niall nakrája tortu. Jeden kúsok podá mňe a druhý si nechá. Sadne si vedľa mňa a napcháva si tortu do úst po veľkých kúskoch. Ani som sa nenazdala a on mal už zjedené.

,,Tak pomaly? Však si skoro ani nezačala. Chceš môžem ti s tým pomôcť." Zamračím sa na neho. ,,Nié. To je moje. Ja to zvládnem zjesť aj sama."

Pozriem sa na hodiny. Tak trochu som zabudla vnímať čas. Je osem hodín. Najvyšší čas ísť. ,,Niall nerada to hovorím, ale ja už musím ísť." Postavím sa na odchod. ,,Naozaj musíš?" Pokývem hlavou. Prídem ku dverám keď sa zrazu dvere otvoria a v nich stojí nejaka pani. Asi Niallova mama.

,,Ahoj ty asi budeš Diana však? Niall ťa opísal úplne presne." No tak teraz už asi tak skoro neodídem. V decáku ma zabijú.

(Šaty ktoré mala Diana na sebe na Niallovej oslave)