Chalan z mojich snoch /POZASTAVENÉ/

1.kapitola

Zas je to tu, ten sen. Sníva sa mi od kedy mama zomrela. v tom sne stojím na druhej strane priekopy ako ona. Ukazuje na mňa prstom a kričí na mňa aby som ju zachránila, ale moje nohy sa ako keby prilepili k zemi a ja som sa nemohla pohnúť. Začala som plakať. Pozrela som sa na ňu a ona tam už nebola nič už nebolo, všade bola tma a v tom sa prepudím.

Som celá spotená a neviem, kde som. Rýchlo zapálim lampu vedľa mňa. Dnes posledný krát spím v mojej izbe v mojej postely. Sťahujeme sa a mám strach, že si tam nenájdem kamarátky, že tam budem sama, ale nedala som to najavo a ani nedám...nemôžem. Vstala som s postele a pozrela na mobil. 8:56. Odložila som ho a zišla dole do kuchyne, vzala som si pohár a naliala si pomarančový džús. Moje hrdlo sa mi poďakovalo príjemným pocitom. Posledný krát sa pozriem na kuchyňu síce v nej už neostalo veľa vecí, ale predstavujem si, že to tu všetko je. A hlavne my...Ja, oco a mama ešte keď žila. Pobehujem tu ako sedem ročná iba v nočnej košeli a odmietam sa prezliecť. Mama sa smeje a oco ma naháňa. V tom mi vybehne z oka slza. Rýchlo si ju utriem s tváre a radšej sa idem venovať niečomu inému ako rozmýšlaniu nad minulosťou. Mama vždy hovorila: ,,Nezaoberaj sa minulosťou, ale budúcnosťou tú môžeš zmeniť, minulosť nie." od vtedy sa snažím nemyslieť na minulosť, na ňu.

Pozerám sa na môjho otca ako parkuje, keď ma otec zbadá v okne usmeje sa a zakýva mi. Odkývam mu a idem otvoriť dvere. ,,Ahoj zlatko. No čo pripravená?" hovorí. Odpovedám: ,,No viac menej áno. A ty? Ako si sa mal?" Chvílu sa odmlčí a povie: ,,No dnes som dal už výpoveď a zajtra sa už sťahujeme." Pozriem sa na neho a neviem čo mu mám povedať: ,,Ja viem...myslela som si." Usmeje sa na mňa a vojde dnu. Pritom ako ide do kuchyne hovorí: ,,Tak začni sa baliť aspoň to najdôležitejšie pre ostatné príde neskôr sťahovák." Vydýchnem a odídem do izby. Vojdem do kúpelne a vytiahnem žiletku. Nenávidím sa za to a chvíľu som s tým aj prestala, ale nejde to, je to ako keď fajčíš nedokážeš prestať je to ako súčasť tvojho života. Spravím dva dosť hrubé pásy a odídem. Zoberem niečo na zastavenie krvácania a začnem sa baliť. Hneď v prvom šuflíku najdem môj starý denník. Začnem ho pozerať na prvej strane je fotka, na ktorej som ja a moje kamarátky Lea a Timea. Vlastne moje jediné kamarátky. Zavrem ho a viac sa k nemu nevraciam.

Keď už mám všetko zbalené sú tri hodiny ráno. Prejdem cez všetky tie krabice a vojdem do kúpeľne. Umyjem sa a skočím do postele. Ani neviem ako a už som v ríší snov.

-------------------------------------------

Tu by som to ukončila. Som rada, že som to dopísala a kedže niesom moc na obkecávačky tak ďakujem za pozretie :DDD