Chalan z mojich snoch /POZASTAVENÉ/

2.kapitola

Prebúdzam sa, ale už som v aute a veziem sa ani neviem kam. Nestihla som sa rozlúčiť. Pozriem sa na otca, ktorý sedí vedľa mňa na mieste vodiča. Keď si všimne, že som hore usmeje sa a povie: ,,Konečne si vstala. Kedy si prosím ťa šla spať, musel som všetko vynášať sám." Unavene sa na neho pozriem a hovorím: ,,No neviem už presne, ale musela som všetko zbaliť tak mi to chvíľu trvalo. Prepáč." Iba sa usmeje a pozrie pohľadom ,,to je v pohode netráp sa.,,

Pozerám sa von oknom a pozorujem okolie je nádherne. ,,Niesi hľadná?" pýta sa. ,,Nie len trochu smädná." nestihnem dopovedať a stojíme na pumpe. ,,No tak ja idem na wc tu máš peniaze niečo si kúp." podá mi peniaze a zmizne.

Vojdem do obchodu a hneď si všimnem pult s bagetami, tak zamierim k nemu. Zobrala som svoju obľúbenú bagetu kuraciu a otcovi vezmem klasickú šunkovú. Kým zistím kde je pokladňa nájdem ďalšie dobré chutne jedlo. Za všetko som zaplatila štyri eura, spokojne sa vraciam k autu s plnými rukami jedla. Keď ma zbadá otec iba pokrúti hlavou a povie nech nastúpim.

Celú cestu jem nanuk, s ktorého neubúda. Oco je tucky. ,,Prosím zastaneš musím isť na malú." Poviem tichým hlasom a hodím na neho psie oči. Vzdychne si a zastane na najbližšej pumpe. Vybehnem z auta a bežím ani neviem kam. Ako bežím vidím tabuľku WC a tak idem v smere šípok. Keď ho konečne nájdem vojdem dnu.

Vyjdem von s WC a hned za dverami nabúram do chlapca. ,,Ou prepáč nevidela som ťa." výde zo mna pri tom ako sa rozplívam nad jeho očami. ,,To je v pohode, ale mala by si sa dívať kam ideš. Inak volam sa Roland." Podá mi ruku tak ňou zatrasiem. ,,Tara " Usmeje sa a zopakuje to. Zasmejeme sa spolu a ideme k lavičke, ktorá je blízko nás. Sadnem si ako prvá a on hneď sa mnou. ,,Takže Tara" Začne ,,Kam si sa vydala?" Porozmýšlam nad odpoveďou a hovorím: ,,No sťahujeme sa s otcom do...." práve si uvedomím, že neviem kam sa sťahujeme tak improvizujem. ,,No ani neviem kam sa to sťahujeme ale viem, že je to už iba polhodinka cesty." usmejem sa na neho a on sa zasmeje ,,Najbližšie s tato je mesto Unforks viem to lebo tam bývam, práve idem na výlet s mamou a sestrou." ,,No tak to asi budeme susedia." Poviem aj keď moc tomu neverím. Pozriem sa smerom k autu a oco sa na mňa díva a v tom si spomeniem, že som mala byť rýchla. ,,No ehm prepáč ja musím otec ma už čaká snáď sa ešte stretneme ahoj." on neodpovie iba sa usmeje a obíme ma. Nemo sa odtiahnem a odídem.

Sedím v aute a odchádzame. Roland sa na mňa díva a kýve tak mu odkývam.

Pozerám sa na nádherné lúky a jazerá a dúfam, že to nebude od nich ďaleko. ,,Ako ďaleko ešte?" spýtam sa ako desať ročna. ,,Asi päť minút, už tu nieje ďaleko." otcova odpoveď ma uspokojí a ja sa zadívam na nápis mesta. Forks. Vedľa neho stojí chlapec aspon to tak vyzerá. Keď sa obzriem nik tam nieje. Asi ti začína hrabať. Moje sproste podvedomie mi zas hovorí to čo už dávno viem, ale nechcem si to priznať. Začnem sa s nim hádať, veď bez toho by deň nemohol ubehnúť.

Otec zabáča do uličky a ja už vidim náš nový dom. Je dvoj poschodový pôsoby staršie a zaujimavo. Hore je veľká teraz alias balkón. Ktorý vedie do jednej s izieb. Už viem kde mám izbu. Pomyslím si. Pozriem sa na otca pohľadom "môžem ísť dnu?" prikývne a ja už bežím k hlavnému vchodu. Utekam hore na druhá poschodie a tam do "mojej" izby. Tam čo uvidím ma prekvapí.

Tak dúfam, že sa vám časť páči
A príjemné čítanie