Chalan z mojich snoch /POZASTAVENÉ/

7.kapitola

Do triedy vojde on. Chalan z mojich snoch. Trošku ma to vydesí. Ako to, že žije nemá byť iba výplodom mojej fantázie? Keď prejde okolo mňa ucítim jeho vôňu, ktorá mi pripomenie minulosť a hlavne jeho. Keď som ho stretla na ulici, keď mi pomáhal s mojimi problémami. Myslela som, že mi v tedy prepína, že začinam blúzniť, ale teraz tu prechádza okolo mňa a hovorí: ,,Som rád, že ťa vidím znova." uškrnie sa mne prejde mráz po chrbte.  Chvílu čumím do blba a potom sa otočím a hovorím: ,,Ako je to možné?" nepýta sa čo iba sa usmeje a zašepká mi: ,,Teraz nie." Otáčam sa dopredu, keď počujem v hlave hlas. On je tvoja smrť . A je zas ticho. Trochu ma to prekvapí, ale tvárim sa ako by nič.

Hodina ušla celkom rýchlo a ja mierim do jedálne na obed. Kuchárka mi naberá zemiakovú kašu a mäso ani jedno ma moc neláka, tak si vezmem jabko. Sadnem si k voľnému stolu a pustím sa do jablka. Vedľa mňa sa odsunie stolička a niekto si tam sadne. Nechápavo sa pozriem tej osobe do tváre. Je to on nový chalan s triedy a hlavný herec v mojich živých snoch. ,,No čo princezná?" usmeje sa. ,,Ja to nechápem, ako je možné že si tu teraz...myslela som, že som si ťa vymyslela." ,,A s kade by si mala tie darčeky čo som ti dával na narodky? Začni veriť som skutočný."  Pozerám sa do jeho modrých očí a začínam sa v nich strácať. ,,Neriešme to. Vieš čo nejedz ten humus pozývam ťa." usmeje sa a ja súhlasím, vážne sa to nedá jesť. 

Sedím v reštaurácií a vyberám si jedlo vedľa mňa sedí Roland. ,,Tak povedal si, že mi to vysvetlíš tak?" ,,Ehm...teraz není vhodná doma Tara." ,,Ale prečo ja to chcem vedieť...Prosím." Neodpovedá hneď až po chvíli. ,,Mohla by si to zle pochopiť. Všetko sa dozvieš,ale teraz není správny čas." Prikývnem a nechám to tak. Aj keď vedieť to ma zaujima viac ako hocičo iné.

Doniesli nám jedlo. Ja mám grilovaný hermelín s hranolkami on má hamburger. ,,Nechápem ako ti môže chutiť hamburger." uškrniem sa. ,,Normálne, je to fajn." ,,Sto kilo na vyše." Vyplazí mi jazyk a ďalej sa ním napcháva. ,,Tak ako nový dom?" s plnými ústami odpovedám. ,,Je to fajn." ,,Neklam." Zamračím sa. ,,Ja neklamem." ,,Chceš odísť mať starý život. Nie doslova, ale chceš naspäť svoje kamarátki." Nemo sa na neho dívam. ,,S-s kade to vieš?" ,,Ani to ti nesmiem povedať, povedzme, že to cítim." Postaví sa a ide to zaplatiť. 

Vezie ma domov. Obaja sme ticho. Čakám kým sa ozve prvý. Ako keby ma vypočul začne konverzáciu. ,,Fuj som plný." ,,Aj ja hermelín nechcem minimálne rok vidieť." ,,No ja  to nemôžem povedať o hamburgere lebo ja ho priam milujem." Nato, že ho asi dosť často je je chudý. a svalnatý ako vystrihnutý z časáku. Usmeje sa. ,,Čo je?" nechápavo sa na neho pozriem. ,,Ale nič." Znova sa zasmeje a  pokrúti hlavou. 

Celú cestu sme sa rozprávali. Až kým nezastal pred mojim domom. ,,S kade si vedel kde bývam?" ,,Povedala si mi to." ,,Nie nepovedala." ,,No od niekoho som to počul." ,,Aha." Zas ma obíme ako v tedy na pumpe  a ja cítim jeho vôňu a zas mám pred sebou ten deň keď som ho stretla. Odtiahne sa a nastúpi do auta. Zakýva mi a ja sa usmejem. Vojdem dnu a začnem sa nekontroľovatelne usmievať. Bežím hore schodmi do kúpelne a idem sa umyť. v sprche som asi pol hodku a celý čas rozmýšľam  nad ním a nad dneškom. 

Osuším sa a plná radosti vojdem do postele. Dívam sa do stropu a po chvíľi som v ríši snov.

Je to tu.... nová časť dúfam, že sa páči a ahojteee