Chalan z mojich snoch /POZASTAVENÉ/

9.kapitola

Usmial sa na mňa a otvoril dvere od auta. Nastupila som. ,,Zapaš sa." povedal. Nestihla som sa ani spamätať a už sme míňali jednu uličku za druhou. Išiel šialene rýchlo. ,,Preboha spomaľ!" V tom ako by si to uvedomil a spomalil. ,,Prepáč som zvyknutý sa ponáhľať. Usmial sa na mňa. Ja som bola zatlačená v sedadle a nechcela som sa ani len pohnúť. Dívam sa na neho. Na jeho oči, vlasy, nos. Až teraz si uvedomim, že vyzerá inak. Neviem v čom, ale vyzera ako by mal starch...strach ktorý mu priam kričí z očí. ,,Čo sa deje?" nedalo mi to. Usmeje sa, ale je to ustarostený úsmev. ,,Ja neviem ako ti to mám povedať." ,,Tak skús od začiatku." ,,Dobre. Môj otec bol ako jeden z malá ktorý dokázali ovládať magiu. Bol niečo ako čarodej. Jeho rod bol slávny patrili medzi najsilnejšie kmene ich sveta. Mama bola nezvyčajná. Jej rodina bola normálna nikdo taký ako ona. Raz jej prišiel list stalo v nom niečo, ako že porušila zakony. Bol to omyl. Potom sa spoznala s mojim otcom. Boli dobrý kamaráti až nakoniec boli spolu. No a po mesiacoch mama zistila, že je tehotná. Keď som sa narodil mama zomrela... Zabili ju. Vieš v tom svete sú dobrý aj zlý ako všade a najväčší pán zla sa volá Voldemort. A mala niečo čo on chcel. Bol to amulet, ktorý mal v sebe nekonečnú moc a ten kdo ho mal, bol neporazitelný. Keď sa ho otec pokúsil zastaviť zabil aj jeho. Stál mu v ceste. Jediný som prežil. Matka mi dala najsilnejšie kúzlo v tom svete. Lásku. No ale nestačila. Keď sa ma pokúsil zabiť mal som tri. To kuzlo a medailon ma síce zachranili, ale moja duša začala miznúť. Začalo to keď som mal tri, ale miznutie duše v 15. Bolelo to. Vtedy sa môj ujo Sirius pokusil zachrániť ma a použil na to čiernu mágiu. Prevtelil ma do inej žijúcej bytosti. Bola si to ty. To kúzlo volá sa  safavola. Keď to Voldemort zistil chcel ma zabiť ale bol slabý a nemal silu poraziť Siriusa nie to ešte medailon." odmlčal sa. ,,Ale teraz sa vrátil." ,,Kdo?" ,,Voldemort. A chce ma zabiť a ak chce zabiť mna musí aj teba." ,,Ouu." neviem prečo ale neprekvapilo ma to. ,,A čo teraz?" ,,Musíme ťa ukryť." ,,Aha okey a kam?" pozrel sa na mňa a mne došlo, že mysli ten svet, o ktorom rozprával celú cestu. ,,Ale ja nemôžem len tak odísť." ,,Neodídeš navždy iba po kým to bude nebezpečné. Choď si zobrať veci za dve hodiny vyrážame." ,,Čože?" neodpovedá mi. Iba zastane pred mojim domom a povie: ,,Máš dvadsať minút." vybehnem z auta a vchádzam do domu. Berem si to najnutnejšie a to je hygiena veci na oblečenie a nabíjačku. Zídem dole s plnou taškou vecí. Zasmeje sa na mne a ide mi s ňou pomôcť. Hodí ju do kufra a štartuje. Odchádzame a ja mam strach čo ma tam čaká." ,,Prečo ja?" ,,Máš v sebe niečo čo nemá každý človek." ,,A to je čo? Teda okrem teba." zasmeje sa a pokračuje: ,,Niesi obyčajná si polo čarodejnica. Tvoja mama..." ,,Stop! Moja mama akože bola čarodejnica?" ,,Ano." prekvapená sedim na sedadle a čumím pred seba a neviem čo ďalej.

Konieeec ďalšej časti. Trochu sa to podopa na Harryho Poterra, ale včera som ho pozerala a proste úplne ho žerem. Tak som s neho niečo vybrala a použila v mojim pribehu. Dúfam, že nevadi a že sa vám to bude páčiť zatial ahojteee.