11.kapitola

21 3 0
                                    

Stále na to neviem zabudnúť bolo to proste nádherné, ako to myslel 'pokračovanie nabudúce?' bude to nabudúce ešte niekedy? Chcem aby sa to zopakovalo.
Usemeje sa. ,,Čo je?" Pozeram sa na neho ako sa usmieva k ucha k uchu. ,,Ja nič , len asi by som ti mal niečo povedať." zas sa smeje. ",,No dobre." ,,Keďže žijem ako by v tebe tak ako by som to...viem čítať tvoje myšlienky" dopovedal a ja som sčervenela. Najradšej by som sa prepadla od hamby. ,,V pohode. Tvoje myšlienky ma celkovo vždy potešia a dosť vyzdvihnú sebavedomie." celá priam horím od červenania. ,,Akože ja neviem čítať tie tvoje?" ,,Je to niečo ako puto ktoré si k sebe musíme ešte naviazať viac ako teraz. Potom to bude super." ,,A to ako?" ,,Budeme chodiť na školu tam a budeme sa o tom 'učiť'. Je totiž veľa takých ako my a žijú tam tajne vlastne o tej škole, niektorý totiž ani nevedia." ,,A to všetci použili to kúzlo?" čumím na neho ako malé dieťa." ,,Ano, veľa ľuďom sa stalo niečo zle a keď ich chceli zachrániť prevtelili ich do seba ako dušu ale iba polovičnú zvyšok ostava v jeho tele a tak za vlastne poisti, že nezomrie...tak rýchlo ako by mal."

Chalan z mojich snoch /POZASTAVENÉ/Where stories live. Discover now