Chalan z mojich snoch /POZASTAVENÉ/

4.kapitola

Všetko čo sa stalo v posledne dni ma desí. Mám pocit, ako keby sa proti mne všetko spiklo a chcú mi dať tú najväčšiu a zároveň najtvrdšiu lekciu. Je to ako, keď váš najlepší kamarát vás zradí a vy neviete prečo začo? Iba sa blbo usmievate a tvárite sa, že vám to je jedno, aj keď vo vnútri sa pýtate čo ste im spravili? Keď vás tak nenávidia. 

Dnes je môj posledný deň. Nezomieram, ale nastupujem do novej školy k novým žiakom. 

Keďže nie som ten typ na nakupovanie a babské táraniny. S dievčatami moc nevychádzam nemám si s nimi čo povedať. Preto si myslia, že som divná. S premýšľania ma vytrhne môj otec. ,,Tara mala by si sa nachystať zajtra ideš študovať." strašne rád používa slovo študovať a ja ho priam nenávidím. ,,Áno oci ja viem a čo mám akože chystať? a prosím ťa nepoužívaj slovo študovať." ,,Dobre dobre." s týmito slovami opúšťa moju izbu a ja viem. Prekrútim oči a začnem sa venovať svojmu notesu.  Začnem: 7.9 2016 dnes je posledný deň mojej slobody. Zajtra sa opäť začína škola. Neviem čo mám čakať, tak radšej nečakám nič. Bojím sa, že sa zas sklamem, bojím sa, že sa to zas pokúsim spraviť. Zabiť sa. 

Tu to ukončím a viac sa k tej téme nevraciam. Mohlo by to dopadnúť zle, keby začnem nad všetkým rozmýšlať. Zídem dole a dívam sa na svojho otca s dverí. Prisadnem si a začnem:  ,,Čo sa deje?" Neodpovedá vlastne sa na mňa ani nepozrie. ,,Čo by si povedala keby zajtra po škole ťa vezmem po škole  na pizzu?" ,,No...ehm to znie dobre." usmejem sa. ,,A čo bolo na tom také hrozne?" ,,Ja...vadilo by ti keby ide s nami ešte niekto?" nahodí nervózny úškrn. ,,Akože kdoo?" 

,,No vieš už som po tvojej mame, dlho nikoho nemal a teraz, no s jednou milou tetou si dobre rozumiem je milá a určite si budete r..." nestihol dopovedať a ja som mu skočila do reči. ,,Aha no jasne v pohode ved prečo nie. Nemám nič iné na práci len sa nudne rozprávať s nejakou šlapkou." Zvíšila som hlas. ,,Čo si to povedala?" ,,Počul si. Ty....ty sa ku mne chováš ako ku decku. Kokos chápem, že niekoho máš ale načo ma tým zaťažuješ mňa tá osoba nezaujíma a ani nebude." ,,Myslel som, že by si ju rada spoznala." ,,Nie nespoznala. Vieš si predstaviť aké je to pre mňa? " Vstala som a zabuchla za sebou čo najhlasnejšie dvere. Vybehla po schodoch do svojej izby. Z dola počujem otca ako na mna kričí: ,,Nejde len o tvoje šťastie. Nemôžem byť ja raz šťastný?" Porozmýšľam nad tým čo povedal je mi to ľúto, že som tak reagovala. Ale ja nechcem ďalšiu ženu čo sa bude hrať na moju mamu. Mala som jednu a tá mi stačila. 

Skončila som s premýšľaním nad touto témou. Začala som uvažovať nad niečim o niečo dôležitejším a to je škola. Zobrala som papier čo mi poslali a začala som si pozerať rozvrh. Dnes je streda a v štvrtok mám prvú matematiku druhu angličtinu potom výchova umenia a biológia... A este dejepis našeho rodokmenu. Všetky predmety mám rada, na starej škole ma ich učili super ludia a tak som si obľúbila predmet a aj učiteľov.

Schmatla som tašku učebnice a narvala som ich do nej. Ked že jediné čo nemám na škole rada sú tie priestory, žiaci, ktorý hukaju a robia kraviny len aby boli bodom pozornosti. Ja Patrím mezdi tých, ktorý si všimnú všetko, ale nič a nikdo si nevšimne ich, síce by som brala aspoň raz byť povšimnutá. Ale načo veď, každý zomrie a potom na neho, zabudne každý človek, každá bytosť.

Tak ďalšia časť ke za mnou. Prepáčte, že som to ukončila takto, ale nejak nemám dobre obdobie. Takže dúfam že vám to stačí....ahojte