Postupne som sa zabývala, zvykla si na mesto i školu a dni začali utekať akosi prirýchlo. Blížili sa Vianoce a ja som sa nesmierne tešila, konečne budem môcť byť doma o trochu dlhšie ako len na víkendy. Hneď po Vianociach ma čaká pár skúšok, ktoré by som však bez nejakých väčších problémov mala zvládnuť.
A tak aj bolo, po krásne strávených sviatkoch v kruhu rodiny i priateľov, s ktorými som aspoň teraz mohla zájsť na kávu a trochu sa porozprávať, som všetky skúšky zvládla celkom fajn. Hoci to neboli samé áčka, bola som spokojná.
Alyssa sa už pomaly balila a chystala sa na sťahovanie. Nelúčilo sa mi s ňou ľahko, pretože sa z nás stali dobré priateľky, no vedela som, že ostaneme v kontakte aj naďalej. Na rozlúčku mi darovala krásneho modrého sloníka, ktorého som si hneď vyložila na poličku. Bude mi smutno, ale taký je život, pomyslela som si, keď som vyprevádzala Alyssu.
Som zvedavá, kto bude ten „šťastný" a stane sa mojím novým spolubývajúcim.
