Stratené

Časť 11

Zobudilo ma slnko prechádzajúce cez závesy. Sam tu nebola a ja som mala na chvíľu pocit, že sa mi to celé len snívalo. O chvíľu sa však objavila vo dverách. (Nie nebola po žiadne croassanty a kávu, také romantické to až nebolo..:) ) S vlasmi v uteráku a s úsmevom na tvári mi popriala dobré ráno. Položila uterák a veci a skočila ku mne na posteľ. Chvíľu zastala a zadívala sa na mňa. A ja som cítila ako sa mi po lícach rozlieva červeň, musela som byť ako rak. Sam sa usmiala tým svojím neodolateľným úsmevom a dala mi jemný bozk na líce. Chytila ma za ruku a naše prsty sa hneď preplietli. Namiesto slov som ju objala, pretože niekedy slová môžu všetko pekne pokaziť. Akoby čas na chvíľu zastal. Akoby izba číslo 318 ostala visieť niekde v časopriestore. 

Po chvíli som sa uvoľnila z objatia a jemne ju pobozkala. "Dobré ráno, kráska," jemne som jej zašepkala do ucha, "ako si sa vyspala?"

"Celkom sa to dalo a ty?" so smiechom odvetila Sam.

"Celkom sa to dalo, vravíš?

"Noo....celkom to ušlo," pokračovala vo svojej hre Sam s vycerenými zubami.

"Celkom...no tak aj mne sa spalo celkom dobre" 

"Celkom najúžasnejšie a najkrajšie na svete," zašepkala Sam, keď sa mi so smiechom hodila okolo krku.

"Máš dnes nejakú hodinu, lebo ja mám dnes voľno?" spýtala sa Sam so šibalským úsmevom, ktorý neveštil nič dobré.

"Nie....teda vlastne počkať...mám kresbu od tretej do siedmej.." skleslo som odpovedala.

"Ale veď kresba je super a uvidíš zbehne to rýchlo," žmurkla na mňa a vstala z postele s poznámkou, že ide pohľadať niečo na raňajky. (Vravela som vám, žiadna ružová romantika.)

Celé doobedie sme mali pre seba. Pozreli sme si časť seriálu, naraňajkovali sme sa a potom som už musela ísť. Sam ma objala a pobozkala ma. "Vidíme sa večer," žmurkla a ja som si stihla 'ukradnúť'ešte jeden bozk.